Vyšetrovanie vraždy Zelimchana Changošviliho, bývalého čečenského poľného veliteľa s gruzínskym občianstvom, prevzala tento týždeň nemecká generálna prokuratúra, čo je podľa miestnych médií jasný signál, že vyšetrovatelia podozrievajú ruské bezpečnostné služby, že stoja za týmto zločinom. Úrad v Karlsruhe sa rozhodol ujať kauzy potom, čo forenzní experti identifikovali predpokladaného vraha ako Vadima Krasikova, ktorý pricestoval do Berlína s dokladmi na meno Vadim Sokolov deň pred vraždou.
Štyridsaťročný Zelimchan Changošvili, ktorý v minulosti bojoval proti Rusom v Čečensku, prišiel o život 23. augusta. V parku neďaleko centra Berlína, v blízkosti vládnej štvrte, ho útočník z bezprostrednej blízkosti zozadu opakovane strelil do hlavy. Podozrivého Sokolova (Krasikova) krátko po čine zatkli. Stále je vo väzbe a s vyšetrovateľmi odmieta spolupracovať.
Nemecké médiá od začiatku informovali o viacerých podozrivých okolnostiach, ktoré naznačujú, že by za vraždou mohli stáť ruské alebo čečenské štátne úrady. K tomuto názoru sa teraz priklonila aj generálna prokuratúra. "Existuje dostatok faktických dôvodov domnievať sa, že vražda bola vykonaná buď na príkaz štátnych orgánov Ruskej federácie, alebo na príkaz orgánov Čečenskej republiky, ktorá je súčasťou Ruskej federácie,“ uviedla vo svojom vyhlásení.
Magazín Der Spiegel už v auguste uviedol, že podozrivý Sokolov má číslo pasu, ktoré ukazuje na napojenie na ruskú vojenskú tajnú službu GRU. Podozrivé sú ale aj ďalšie okolnosti. Generálna prokuratúra vychádza z toho, že sa Vadim Sokolov v skutočnosti volá Vadim Krasikov. Po Krasikovovi pre podozrenie z vraždy spáchanej v roku 2013 nápadne podobným spôsobom, ako bol zastrelený Changošvili, vyhlásili ruské úrady pátranie. V júli 2015 ho však bez vysvetlenia zrušili a dva mesiace po tom, čo zmazali informáciu o pátraní, vystavili osobné doklady na meno Vadim Sokolov. Podľa nemeckých médií je veľmi pravdepodobné, že hľadaného ruské úrady našli a zverbovali.
Aby Sokolov (Krasikov) získal vízum do schengenského priestoru, doplnil tento rok svoju žiadosť potvrdením zamestnávateľa – firmy ZAO RUST, kde údajne pracuje ako stavebný inžinier. Podľa ruského obchodného registra je ale firma od tohtoročného apríla v "reorganizácii“ a vlani mala jediného zamestnanca. Číslo faxu na ZAO RUST je rovnaké ako číslo na dve firmy patriace pod ruské ministerstvo obrany.
Do Berlína Sokolov (Krasikov) dorazil cez Paríž a Varšavu 22. augusta. Vyšetrovatelia pritom nemajú žiadne indície, že by bol Sokolov v Berlíne už predtým, aby obeť sledoval a čin pripravil. Je preto pravdepodobné, že to urobil niekto iný.
Changošviliho, ktorého sa už v roku 2015 v Gruzínsku niekto pokúsil zavraždiť, nemecké úrady najprv na základe informácií Moskvy registrovali ako nebezpečného islamistu, postupne ho ale prestali sledovať, pretože sa im nejavil ako podozrivý.
Kremeľ kategoricky popiera podiel na vražde. Niektorí nemeckí predstavitelia pôvodne špekulovali, že ruská stopa môže byť falošná s cieľom zasiať sváry medzi Rusko a Európu. Avšak neochota ruskej vlády čokoľvek vysvetliť vyvolala podozrenie.
Nemecké ministerstvo zahraničných vecí vyhostenie dvoch ruských diplomatov zdôvodnilo tým, že napriek opakovaným a dôrazným výzvam Berlína Moskva nedostatočne spolupracovala pri snahách čin objasniť. "Rusko nám, žiaľ, neposkytlo žiadnu aktívnu pomoc pri vyjasnení tohto činu,“ vyhlásila nemecká kancelárka Angela Merkelová. Jej vláda nevylúčila, že po vyhostení dvoch diplomatov budú nasledovať aj ďalšie kroky.
Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov v Bratislave tieto obvinenia odmietol a Nemecku odporučil, aby používalo existujúce špeciálne kanály pre kontakty s Ruskom na úrovni orgánov činných v trestnom konaní. "Takto sa s nikým nemožno zhovárať, a tým viac s Ruskou federáciou,“ citovala ministra agentúra TASS.