Otvorila normandská štvorka mierový front?

Úspechom bolo už to, že sa stretli. Podpis dohody, ktorá by skončila vyše päť a pol roka trvajúci ozbrojený konflikt na východe Ukrajiny, od najvyšších predstaviteľov Kyjeva, Moskvy, Paríža a Berlína dnes vo francúzskej metropole nik nečakal. Úlohou šiesteho summitu v takzvanom normandskom formáte, prvom po trojročnej pauze, je pohnúť proces mierového urovnania z mŕtveho bodu.

09.12.2019 10:09 , aktualizované: 22:26
UKRAINE-CRISIS/SUMMIT Foto:
Zľava: Prezidenti Ukrajiny, Francúzska a Ruska Volodymyr Zelenskyj, Emmanuel Macron a Vladimir Putin za rokovacím stolom s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou. Paríž, 9. decembra 2019
debata (112)

"Už samotná schôdzka je víťazstvom. Od roku 2016 nebolo dialógu, čiže nebola možnosť ani rozprávať sa o ukončení vojny,“ povedal pred príchodom do Elyzejského paláca Volodymyr Zelenskyj. Bol to práve nový ukrajinský prezident, kto v lete, onedlho po vyhratých voľbách, inicioval oživenie vrcholných schôdzok štvorky, ktorá sa prvý raz zišla v júni 2014 v Normandii pri príležitosti 70. výročia otvorenia druhého frontu protihitlerovskej koalície.

Beh na bežiacom páse

Zelenského, ktorý je rovnako ako francúzsky hostiteľ Emmanuel Macron nováčikom na summite normandskej štvorky, čakala v Paríži neskoro večer ešte jedna premiéra. Po skončení summitu mal na programe dvojstranné rokovania so šéfom Kremľa. S Vladimirom Putinom si už síce trikrát telefonovali, ale teraz si po prvý raz pozreli priamo do očí. „Dobre, som spokojný,“ odpovedal ruský prezident na otázku novinárov, ako dopadlo stretnutie s jeho ukrajinským náprotivkom.

Protokolárna služba vyhradila na dvojstranné stretnutie 45 minút, avšak podľa slov Putinovho poradcu Jurija Ušakova neboli rozhovory oboch prezidentov v praxi časovo nijako ohraničené. Ušakov v tejto súvislosti zdôraznil, že hlavným cieľom rokovania bola diskusia o realizácii minských dohovorov. Putinov hovorca Dmitrij Peskov ešte pred stretnutím zdôraznil, že akúkoľvek diskusiu o otázke Krymu nepovažuje ruská strana za možnú, a to bez ohľadu na jej formát.

Mnohí Ukrajinci sa tohto stretnutia obávali. Svojho neskúseného prezidenta varovali, aby sa nedal opiť rožkom. Ozval sa aj Zelenského predchodca Petro Porošenko. "Úprimne by som radil vyhnúť sa stretnutiu s Putinom medzi štyrmi očami, alebo, ak to nie je možné, tak aspoň nepodľahnúť jeho kágebáckej manipulácii, hre na city a na slabé miesta prezidenta. Dvojstranné stretnutie nás znepokojuje viac, ako rozhovor vo štvorici,“ napísal exprezident v stĺpčeku pre Ukrajinskú pravdu.

Bývalý komik, ktorý na jar presvedčil voličov, že Ukrajine prinesie mier, pred odletom z Kyjeva zverejnil názorné video, kde z bežiaceho pásu skeptikom odpovedá: "Ľudia vravia, čo za dialóg tu môže byť medzi Zelenským a Putinom? Viete, dá sa to aj bez tohto dialógu, ale je to ako beh na bežiacom páse. Aj sa hýbete, strácate kalórie, ale stále zostávate na rovnakom mieste.“

Ústredným bodom rokovaní Zelenského, Putina, Macrona a nemeckej kancelárky Angely Merkelovej bolo plnenie, či presnejšie neplnenie minských dohôd, 13-bodového mierového plánu z roku 2015, ktorý ráta s návratom hranice s Ruskom pod kontrolu Ukrajiny, s uskutočnením volieb v separatistami ovládaných regiónoch a s odzbrojením a stiahnutím proruských ozbrojených síl z Donbasu.

Steinmeierov plán

Slabým miestom minských dohôd boli od samého začiatku nezhody Moskvy a Kyjeva okolo postupnosti jednotlivých krokov. Podmienkou konania summitu normandskej štvorky, ktorú dal Putin Zelenskému, bolo, aby Kyjev prijal takzvaný Steinmeierov plán, pomocou ktorého sa bývalý šéf nemeckej diplomacie Frank-Walter Steinmeier už pred štyrmi rokmi pokúšal prekonať patovú situáciu v mierových rokovaniach.

Plán renomovaného nemeckého diplomata a súčasného spolkového prezidenta ráta s uskutočnením volieb na územiach Doneckej a Luhanskej oblasti, ktoré okupujú proruskí ozbrojenci, pričom hlasovať sa má v súlade s ukrajinskými zákonmi a pri dodržaní európskych štandardov.

Ihneď po voľbách regióny získajú osobitný status, najskôr podmienečne, a ak OBSE uzná hlasovanie za férové a demokratické, potom automaticky natrvalo. Kontrolu nad východnou hranicou Ukrajiny by pritom mal prevziať Kyjev.

Háčik je však v tom, že Kyjev a Moskva Steinmeierov plán neinterpretujú rovnako. Ukrajina trvá na tom, aby sa voľby konali až potom, čo sa proruskí ozbrojenci a vojenská technika odsunú z Donbasu a hranica s Ruskom prejde pod jej kontrolu. Kyjev tak chce mať záruku, že bude mať prístup do týchto regiónov a ukrajinskí kandidáti sa budú môcť zúčastniť na voľbách. Moskva, naopak, presadzuje, aby sa najskôr uskutočnili voľby a všetko ostatné sa riešilo až potom.

Ukrajinská pravicová a pronárodná opozícia z nedeľňajšej mnohotisícovej demonštrácie prezidenta varovala, že jeho prípadný súhlas s usporiadaním miestnych volieb v oblastiach, ktoré Kyjev nekontroluje, bude považovať za kapituláciu a zradu.

Zelenskyj sľúbil, že s niečím takým súhlasiť nebude. "Nijaké voľby pred hlavňami guľometov tam nebudú,“ citovala ho BBC. "Pripravíme všetky poistky. Nikdy nepristúpime na to, aby sa voľby konali, kým sú tam ozbrojenci. Hranica musí byť naša,“ dodal.

Nesplniteľný Minsk?

Pre tieto pretrvávajúce nezhody medzi Ukrajinou a Ruskom experti vopred tlmili akékoľvek očakávania výrazného prielomu. "Minsk nemožno implementovať,“ myslí si Dmitrij Trenin, riaditeľ moskovského Carnegieho centra.

"Jediné, čo sa dá dosiahnuť, je trvalejšie prímerie, úplná výmena väzňov a isté uľahčenie humanitárnych a hospodárskych kontaktov medzi stranami frontovej línie v Donbase,“ citoval Trenina denník Guardian. Podľa analytika hlavným výsledkom pre Putina z parížskeho summitu môže byť to, že Európanom ukáže svoju ochotu rokovať so Zelenským o praktických otázkach vrátane novej dohody o tranzite zemného plynu.

A či to bude stačiť na otvorenie nového mierového frontu? To sa ukáže zrejme až na budúci rok, keď by sa na jeseň mohli uskutočniť minskými dohodami predpísané samosprávne voľby v Donbase. V každom prípade summity normandskej štvorky doteraz aj keď nepriniesli mier, tak aspoň čiastočne utlmili vojnu. Veď z tých vyše 13-tisíc obetí na životoch, ktoré si vojna na Donbase za päť a pol roka vyžiadala, pripadli tri štvrtiny na prvý polrok jej trvania, do minského summitu normandskej štvorky.

Agentúrna správa bola vymenená za autorský článok denníka Pravda.

© Autorské práva vyhradené

112 debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #summit #Ukrajina #normandská skupina #vojna na Ukrajine