Foto: TIME
„Klimatickej aktivistke Grete Thunbergovej sa podarilo pretransformovať nejasné obavy o našu planétu na celosvetové hnutie vyzývajúce na globálnu zmenu,“ zdôvodnil v stredu časopis Time výber osobnosti roka 2019.
V užšom výbere študentka porazila mimo iných aj amerického prezidenta Donalda Trumpa, šéfku Snemovne reprezentantov USA Nancy Pelosiovú či prodemokratických demonštrantov z Hongkongu.
Thunbergová sa stala známou po tom, ako vlani denne protestovala pred švédskym parlamentom, pričom žiadala, aby politici urobili viac v boji proti klimatickej zmene. Mladých ľudí na celom svete tým inšpirovala k vlne protestov známych ako „Piatky za budúcnosť“.
Greta Thunbergová v stredu uviedla, že je „trochu prekvapená“ z toho, že sa stala Osobnosťou roka amerického časopisu Time. Pri odchode z klimatického summitu OSN v Madride povedala agentúre AP, že chce venovať toto ocenenie všetkým mladým aktivistom.
Teraz sa plánuje vrátiť do Švédska, aby si oddýchla počas sviatkov. „Ak si občas nedoprajete prestávku, nebudete schopní pokračovať,“ povedala Thunbergová a vyjadrila nádej, že nakoniec sa presadí posolstvo šírenú ňou a ďalšími aktivistami – že vlády musia radikálne zvýšiť svoje úsilie v boji proti klimatickej zmene.
Merkelová, Trump i Hitler
Titul osobnosť roka časopis Time udeľuje od roku 1927 a oceňuje ním ľudí, ktorí či už v dobrom alebo v zlom stáli za najvplyvnejšími udalosťami roka. Vlani magazín ocenil niekoľko novinárov, ktorí statočne obhajovali pravdu. O titul sa podelili zavraždený saudskoarabský žurnalista Džamál Chášakdží, dvaja väznení barmskí reportéri pracujúci pre agentúru Reuters a novinári amerického denníka Capital Gazette, v ktorého redakcii vlani zabil strelec päť ľudí.
Predvlani napríklad ocenil časopis Time ľudí, ktorí „prelomili mlčanie“ a postavili sa verejne proti sexuálnemu zneužívaniu, teda ocenil tak aj hnutie #MeToo. V roku 2016 sa jeho osobnosťou roka stal americký prezident Donald Trump a pred tým nemecká kancelárka Angela Merkelová.
V minulosti sa osobnosťou roka časopisu Time stali napríklad aj nacistický diktátor Adolf Hitler (v roku 1938, teda ešte predtým než rozpútal svetovú vojnu) a sovietsky diktátor Josif Stalin, ten dokonca dvakrát – v rokoch 1939 a 1942.