Kráľ dodržal povolebné pravidlo a od utorka sa v kráľovskom paláci stretával so zástupcami španielskych strán. Nakoniec oficiálne požiadal socialistického lídra, aby sa pokúsil zostaviť vládu, ktorá bude mať dostatočnú podporu v parlamente. Novinárom to oznámila predsedníčka španielskeho parlamentu Meritxell Batetová.
„Je to úloha, ktorú na seba preberám s pokorou, so zodpovednosťou,“ uviedol na tlačovej konferencii Sánchez.
Jeho socialisti získali v opakovaných parlamentných voľbách 10. novembra 120 kresiel v 350-člennom parlamente – o tri menej než v aprílovom hlasovaní. Na tretie miesto sa v novembri vyšvihla krajne pravicová strana Vox.
Dva dni po voľbách podpísali socialisti dohodu s krajne ľavicovou stranou Podemos (Môžeme), ktorá získala 35 kresiel, o vytvorení koaličnej vlády. Bola by to prvá takéto deľba moci v novodobých dejinách Španielska.
Lenže na dosiahnutie nadpolovičnej väčšiny 176 kresiel, ktorá by zaručila úspech hlasovania parlamentu o dôvere vláde, potrebuje Sánchez aj podporu niekoľkých menších strán vrátane katalánskych separatistov ERC (Republikánska ľavica Katalánska). Tí získali v novembrových voľbách 13 kresiel.
Minulomesačné parlamentné voľby boli v Španielsku už štvrté za posledné štyri roky.
Socialisti a ERC viedli rozhovory niekoľko týždňov, ale zatiaľ k dohode nedospeli.
ERC chce diskutovať o možnosti uskutočniť právne záväzné referendum o nezávislosti Katalánska, čo však španielska centrálna vláda vytrvalo odmieta.
Katalánskom, bohatým severovýchodným regiónom Španielska, otriasali protesty, z ktorých niektoré vyústili do násilností. Nepokoje spustilo rozhodnutie španielskeho najvyššieho súdu, ktorý poslal deväť katalánskych separatistických lídrov na dlhé roky do väzenia za ich rolu v neúspešnom pokuse o nezávislosť z roku 2017.
Medzi týmito odsúdenými je aj líder ERC a bývalý katalánsky vicepremiér Oriol Junqueras.