Foto: SITA/AP
Konzervatívci premiéra Borisa Johnsona získajú absolútnu väčšinu:
Tento scenár podľa prieskumov verejnej mienky vyzerá ako najpravdepodobnejší a v podstate bude znamenať brexit k 31. januáru 2020. Ak budú mať konzervatívci jasnú väčšinu v 650-člennej Dolnej snemovni, Johnson zostane premiérom a novému parlamentu chce ešte do Vianoc predložiť na schválenie brexitovú zmluvu s EÚ. Konzervatívci by ju mali odobriť – Johnson všetkých kandidátov strany zaviazal, že ako poslanci budú za zmluvu hlasovať. Po schválení zmluvy v britskom parlamente ju bude ešte schvaľovať Európsky parlament. Brexit by tak nastal podľa plánu 31. januára. Tým sa však brexitová sága neskončí. Johnson si totiž trúfa na to, že za pár mesiacov budúceho roka vyrokuje s EÚ obchodnú zmluvu. Jej vyjednávanie a ratifikácia však budú ešte zložitejšie ako brexitová zmluva a je málo pravdepodobné, že by sa to Johnsonovi podarilo. Na konci budúceho roka po skončení prechodného obdobia (ak nebude predĺžené) tak v krajnom prípade môže nastať skutočný brexit bez dohody. (Pre porovnanie, obchodná dohoda medzi EÚ a Kanadou sa vyjednávala sedem rokov.)
Žiadna strana nebude mať absolútnu väčšinu:
Neistota okolo brexitu sa predĺži. Bude nutné vytvoriť menšinovú vládu s tichou podporou inej strany, prípadne koaličnú vládu. Závisieť bude od toho, kto bude vládu zostavovať. Johnson sa bude snažiť získať spojencov na presadenie zmluvy o brexite v parlamente, možno aj podobným spôsobom ako jeho predchodkyňa Theresa Mayová, ktorá vytvorila menšinovú vládu s podporou radikálnych severoírskych unionistov (DUP). Tí však s terajším návrhom brexitovej zmluvy nesúhlasia. V takom prípade nie je vylúčené, že termín brexitu sa ešte oddiali a parlament bude opäť v otázke brexitu rozpoltený.
Koaličná vláda labouristov:
Ak voľby vyhrajú konzervatívci, ale nedokážu zostaviť vládu, vládu bude zostavovať najsilnejšia opozičná strana – labouristi pod vedením Jeremyho Corbyna. Víťazstvo labouristov by bolo prekvapením. Pravdepodobnejšia je ale možnosť, že by zostavovali koaličnú vládu s menšími stranami, ktoré sú proti brexitu – s liberálnymi demokratmi a Škótskou národnou stranou, prípadne Zelenými. V takom prípade sa prepokladá odklad brexitu a nové rokovanie o brexitovej zmluve v záujme užšieho prepojenia Británie s EÚ a vylúčené nie je ani vyhlásenie nového referenda o brexite. Liberálni demokrati, ktorí budú zrejme treťou najsilnejšou stranou, šli do volieb s jasným odkazom – okamžite zrušiť brexit, dokonca aj bez druhého referenda. Škótska národná strana by zas pri koaličných rozhovoroch zrejme žiadala záruku vyhlásenia referenda o nezávislosti Škótska na budúci rok.