Očakáva sa, že opakovane pozdržané schválenie tohto dokumentu Senátom znova rozhnevá Turecko. To popiera, že by sa Turci v spomínanom období dopustili systematického vyvražďovania, a zabitých Arménov označuje za obete prvej svetovej vojny.
Uznesenie schválené predtým Snemovňou reprezentantov presadzoval v Senáte politik opozičnej Demokratickej strany Robert Menendez. Proces viackrát zablokovali spojenci republikánskeho prezidenta Spojených štátov Donalda Trumpa, ktorý sa snaží o zblíženie s Tureckom a tamojším náprotivkom Recepom Tayyipom Erdoganom.
Erdogan počas novembrovej návštevy v Bielom dome varoval, že „istý historický vývoj a obvinenia sú využívané na zničenie“ americko-tureckých vzťahov.
Uznesenie Kongresu stanovuje, že politikou Spojených štátov je „pripomínať si arménsku genocídu prostredníctvom oficiálneho uznania a venovania pamiatky“. Súčasťou tejto politiky má byť aj „odmietanie snáh o zaangažovanie alebo iné zapojenie vlády Spojených štátov do popierania arménskej genocídy alebo akejkoľvek inej genocídy“.
Ankara krátko po odhlasovaní Senátom reagovala, že uznanie genocídy vystavuje americko-turecké vzťahy riziku. Arménsky premiér Nikol Pašinjan zase uznesenie označil za „víťazstvo spravodlivosti“.
Za arménsku genocídu sa označuje hromadné vyvražďovanie Arménov jednotkami osmanských Turkov z rokov 1915 – 1917. Podľa arménskych zdrojov si masakry a deportácie Arménov v Osmanskej ríši v týchto rokoch vyžiadali až 1,5 milióna mŕtvych. Turecká strana pripúšťa bilanciu 300 000 – 500 000 obetí, pričom odmieta označovať vtedajšie udalosti za genocídu.