Helme je šéfom krajne pravicovej Konzervatívnej ľudovej strany, ktorá je súčasťou estónskej vlády od apríla 2019. "Teraz vidíme, ako sa predavačka stala premiérkou a ako sú niektorí ďalší pouliční aktivisti a nevzdelaní ľudia tiež členmi kabinetu,“ vyhlásil Helme. Povedal tiež, že k moci sa vo Fínsku dostali ľudia, ktorí ho chcú zlikvidovať a urobiť z neho europrovinciu.
"Som mimoriadne hrdá na Fínsko. Dieťa z chudobnej rodiny tu môže získať vzdelanie a v živote dosiahnuť mnohé veci. Pokladníčka sa môže stať predsedníčkou vlády,“ reagovala Marinová na sociálnej sieti Twitter.
Estónska prezidentka Kersti Kaljulaidová sa ospravedlnila za Helmeho slová. Na vyjadrenia ministra vnútra reagovali viacerí fínski politici. Helmeho dokonca kritizovali predstavitelia Strany Fínov, ktorá na európskej úrovni spolupracuje s Konzervatívnou ľudovou stranou.
"Nechápem, prečo by sa povolanie pokladníčky malo vnímať negatívne. Všetci politici by mali mať za sebou kariéru pracovníka. Bolo by podozrivé, keby nemali,“ citoval estónsky spravodajský portál ERR Riikku Purrovú, členku Strany Fínov.
V utorok sa estónska opozícia pokúsila Helmeho neúspešne odvolať. Svojho otca sa snažil brániť Martin Helme, estónsky minister financií, ktorý vyštudoval históriu. Podľa ERR tvrdil, že nešlo o urážku, ale o chválu.
"Zabudnime na Helmeho chybu,“ uviedol estónsky premiér Jüri Ratas. "V telefonickom rozhovore s fínskou predsedníckou vlády Sannou Marinovou som pripomenul, že Estónsko a Fínsko sú blízki priatelia a spája nás spoločný rešpekt a zhoda. V mene ministra financií Marta Helmeho som sa jej ospravedlnil za jeho slová,“ povedal Ratas.
Fínsku vládnu koalíciu momentálne tvorí päť strán a štyri vedú ženy. Marinová je premiérkou, ale nie predsedníčkou sociálnych demokratov. "Hoci náhoda tu hrá úlohu, takéto politické rozloženie vo všeobecnosti odráža úlohu žien vo fínskej politike. Sme v tom, na rozdiel od iných štátov, celkom progresívni. V parlamente je 46 percent žien. Z deviatich strán v zákonodarnom zbore päť vedú ženy,“ reagoval pre Pravdu fínsky profesor politológie Mikko Mattila.