Podľa tohto návrhu by sudcovia mohli byť trestaní napríklad za to, ak by spochybnili vládnu reformu justície a autoritu Národnej súdnej rady. Radu, ktorá vyberá nových sudcov, vlani vláda reformovala tak, že väčšinu jej členov menuje dolná komora parlamentu, ktorú má pod kontrolou PiS.
Najvyšší súd už predtým aj na základe verdiktu Súdneho dvora EÚ konštatoval, že nová sudcovská rada nie je nezávislý orgán. Vláda však namiesto nápravy prišla s novým návrhom, ktorý nezávislosť súdnictva ešte viac podkopáva. Sudcom, ktorí budú spochybňovať radu alebo neuznávať rozsudky sudcov, ktorých rada v novom zložení vymenovala, bude hroziť strata funkcie, prípadne výplaty. Sudcovia majú po novom informovať o svojich "aktivitách politickej povahy“, v akých združeniach sa angažujú a tiež o aktivitách na sociálnych sieťach.
Disciplinárnemu konaniu už čelí sudca Pawel Juszczyszyn, ktorý na základe verdiktu Súdneho dvora EÚ žiadal parlament o zverejnenie dokumentov o výbere členov novej rady. Bol suspendovaný na nižší súd a najmenej mesiac nemôže súdiť.
Komisia nebude ticho
Návrhom novely zákona, ktorý môže suspendovať kritikov v justícii, sa parlament začne zaoberať dnes. Vláda tvrdí, že reforma je nutná v záujme boja proti korupcii a kritiku o ohrození nezávislosti súdov odmieta. Prezident Andrzej Duda, ktorý je považovaný za spojenca konzervatívnej vlády, najnovší kontroverzný návrh nepriamo podporil. Krajina podľa neho potrebuje pravidlá, ktoré jasne definujú, čo by sudcovia nemali robiť a akým spôsobom by nemali vyjadrovať svoje názory.
Podľa najvyššieho súdu je však návrh zákona snahou zastaviť sudcov pred spochybňovaním legitimity vládnych reforiem a núti ich aplikovať aj také pravidlá, ktoré nie sú v zhode s vyššími právnymi normami. Tým môže nastať porušenie pravidiel EÚ, čo veľmi pravdepodobne bude viesť k zásahu inštitúcií EÚ pre porušenie zmlúv. Ak vládna strana bude ďalej trvať na svojich reformách, v konečnom dôsledku to podľa najvyššieho súdu môže doviesť Poľsko k opusteniu EÚ. Európska komisia, ktorá dohliada na dodržiavanie práva EÚ, pre viaceré časti reformy už začala konania voči Poľsku pred Súdnym dvorom EÚ.
"Komisia má veľmi jasnú pozíciu pri ochrane justície pred politickým zasahovaním. Situáciu ďalej pozorne sleduje,“ reagoval na stanovisko poľského najvyššieho súdu hovorca Európskej komisie Christian Wigand. Poľsku pre porušovanie princípov právneho štátu teoreticky hrozí aj pozastavenie hlasovacích práv v Rade EÚ. To si však vyžaduje jednomyseľné rozhodnutie a Maďarsko, ktoré je tiež v spore s Bruselom pre porušovanie princípov právneho štátu, by túto možnosť vetovalo.
Ako pri výnimočnom stave
Novelou sa má tiež zmeniť voľba predsedu najvyššieho súdu. Ten vo svojom stanovisku upozornil, že návrh má "zjavne“ umožniť prezidentovi Dudovi vybrať nového predsedu ešte pred prezidentskými voľbami, ktoré majú byť v máji. Terajšia predsedníčka Malgorzata Gersdorfová má odstúpiť v apríli. Gersdorfová, ktorá je otvorenou kritičkou vládnych reforiem, bola do funkcie vymenovaná ešte predtým, ako sa PiS dostala k moci.
Kritici a opozícia prirovnávajú najnovšiu časť reformy súdnictva k časom zastrašovania v období komunistického režimu. Kontroverzný návrh novely zákona bol okrem iného zverejnený v noci z 12. na 13. decembra, keď bol v Poľsku v roku 1981 vyhlásený výnimočný stav na potlačenie Solidarity. Na udalosti spred 38 rokov upozornila aj predsedníčka najvyššieho súdu. "Chcem preto požiadať, aby sa prestalo s využívaním sudcov a súdov ako so zbraňou boja o moc,“ napísala vo svojom vyhlásení Gersdorfová.
Súdna rada má byť strážcom nezávislosti súdnictva. Reforma poľskej súdnej rady viedla k tomu, že jej bolo pozastavené aj členstvo v európskej sieti justičných rád, keďže už nie je považovaná za politicky nezávislú.
Proti reformám v justícii a ohrozeniu jej nezávislosti protestovali začiatkom mesiaca vo viacerých poľských mestách tisíce ľudí. Protesty proti snahe umlčať kritikov v justícii boli naplánované aj na dnes.