Cunami po rokoch neprebolelo

, , 26.12.2019 19:47

Bol to jeden z najtragickejších dní v dejinách ľudstva. Krátko pred ôsmou ráno, 26. decembra 2004, mohutné podmorské zemetrasenie udrelo so silou 9,1 stupňa na severe Indonézie a spolu s následným cunami uvoľnilo energiu rovnajúcu sa 23-tisícom atómových bômb zhodených na Hirošimu.

Ničivé vlny, ktoré na Sumatre dosahovali výšku až 30 metrov, sa prehnali Indickým oceánom až po východnú Afriku. V pobrežných oblastiach Indonézie, Thajska, Srí Lanky, Indie a ďalších ôsmich štátov po sebe zanechali spúšť a bezmála štvrť milióna mŕtvych, viac než bolo obetí v Hirošime.

Naprieč Áziou si ľudia pripomínali katastrofu spred pätnástich rokov. Na svojich blízkych spomínal aj Arif Munandar, ktorý v meste Banda Aceh na úplnom severe Sumatry prišiel o manželku, troch synov a dvadsať ďalších členov rodiny.

Indonézia s bezmála 170-tisíc obeťami z celkového počtu vyše 230-tisíc bola najhoršie zasiahnutou krajinou. Dnes už majú Munandar a desiatky tisíc ďalších ľudí znovu postavené obydlia v nízko položených častiach Banda Aceh, a to napriek pretrvávajúcemu riziku prírodných katastrof. Bezprostredne po cunami vláda zvažovala, že zakáže všetku výstavbu v dvojkilometrovom páse pozdĺž pobrežia. Plánu sa ale napokon vzdala, keď miestni obyvatelia, z ktorých mnohí sú závislí od rybolovu, vysťahovanie odmietli. Munandar, tak ako ostatní, čo prišli o všetko, si z pomoci vo výške asi 1600 eur postavil obydlie opäť v rizikovej oblasti, iba päťsto metrov od pobrežia.

Jalaluddin, šéf oddelenia územného plánovania v Banda Aceh, priznáva, že po vyčerpaní zahraničnej pomoci úrady už nemali peniaze nielen na presídlenie obyvateľov, ale ani na výstavbu pobrežných hrádzí na obranu pred ničivými vlnami. "Jediné, čo teraz môžeme pre prípad ďalšieho prírodného nešťastia robiť, je stavať evakuačné budovy a nacvičovať evakuáciu,“ povedal Jalaluddin.

V Banda Aceh sa tisíce ľudí zúčastnili na pietnej spomienke v miestnom múzeu cunami. „Žiadne slová nedokážu opísať naše pocity, keď sme pred 15 rokmi cez slzy pozerali na tisíce mŕtvych tiel ležiacich na zemi,“ povedal guvernér Acehu Nova Iriansyah. "Teraz ale vidíme, ako ľudia v Acehu dokázali prekonať utrpenie a znovu sa postaviť na nohy vďaka pomoci všetkých Indonézanov a ľudí z celého sveta,“ dodal s tým, že úrady od katastrofy vytvorili regionálny systém včasného varovania, inštalovali výstražné sirény na pobreží a zriadili evakuačné prístrešky.

V Thajsku, kde zomrelo vyše 8000 ľudí vrátane 2000 turistov, sa tiež uskutočnili pietne akty, na ktorých zástupcovia úradov hovorili o nutnosti prevencie pred možnými živelnými pohromami. "Vláda chce zvýšiť bezpečnostné štandardy, vybudovať povedomie naprieč všetkými sektormi a chrániť ľudí pred katastrofami,“ povedal námestník ministra vnútra Nipon Bunjamaní, ktorý pripomenul, že 26. december bol v Thajsku zapísaný do kalendára ako deň predchádzania katastrofám.

Traumy spred 15 rokov miestnych ľudí ešte nepreboleli. "Stále ma to prenasleduje. Budem si to navždy pamätať,“ povedala 28-ročná Suvanní Malivanová, ktorú cunami v thajskej provincii Pchanggá pripravilo o oboch rodičov a päť ďalších príbuzných, a dodala: "Niekedy sa mi sníva, že sa blíži vlna. Stále mám strach. Raz by som sa chcela odsťahovať inam, ale narodila som sa tu. Moja matka a otec tu zomreli.“

Obete cunami podľa krajín

  • Indonézia 167 540
  • Srí Lanka 35 322
  • India 16 269
  • Thajsko 8 212 (vrátane asi 2000 zahraničných turistov)
  • Somálsko 289
  • Maledivi 108
  • Malajzia 75
  • Mjanmarsko 61

Zdroj: Tsunami Evaluation Coalition

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#2004 #cunami #indonézia #zemetrasenie
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku