Organizácia al-Hašd aš-Šabí – vplyvná sieť početných milícií integrovaná do irackých štátnych bezpečnostných síl, známa aj ako Jednotky ľudovej mobilizácie (PMU) – predtým nariadila svojim podporovateľom, aby protest pred veľvyslanectvom USA ukončili.
„Odovzdali ste svoj odkaz,“ uvádzalo vyhlásenie al-Hašd aš-Šabí adresované davom ľudí, ktoré obklopovali veľvyslanectvo od utorka na protest proti americkým náletom na proiránsku frakciu z tejto organizácie, Brigády Hizballáhu, z uplynulého víkendu.
Vyhlásenie vyzýva stúpencov, aby sa zhromaždili na inom mieste, pred zabezpečenou Zelenou zónou, v ktorej sa veľvyslanectvo nachádza. Popredný veliteľ skupiny Brigády Hizballáhu, ktorá bola terčom náletov USA, však pre AFP povedal, že jej členovia „zostanú“ pred ambasádou.
Teherán si medzitým predvolal predstaviteľa švajčiarskeho veľvyslanectva, ktoré zastupuje záujmy Spojených štátov v Iráne, aby mu predložil sťažnosť na „vojnové štváčstvo“ USA v susednom Iraku, oznámilo iránske ministerstvo zahraničných vecí.
Ministerstvo podľa svojho vyhlásenia požiadalo švajčiarskeho chargé d'affaires, aby informoval Spojené štáty, že „Irak je nezávislou krajinou“.
„Americká armáda zabila najmenej 25 mladých Iračanov a zranila nespočetných ďalších bez toho, aby predložila akékoľvek dôkazy o ich vine,“ uviedlo ministerstvo. „Je prirodzené, že obyvatelia Iraku reagujú na krajinu, ktorá okupuje ich krajinu a zabíja ich mladých ľudí.“
Americkí vojaci strážiaci veľvyslanectvo v Bagdade zasiahli v stredu slzotvorným plynom s cieľom rozohnať proiránskych demonštrantov, ktorí pred komplexom ambasády protestovali druhý deň po sebe. V utorok desiatky protestujúcich vnikli do komplexu, kde demolovali vstupné kontrolné stanovište a rozbíjali okná.
Protest bol reakciou na americké nálety na pozície Iránom podporovanej šiitskej militantnej skupiny Brigády Hizballáhu v Iraku a Sýrii, pri ktorých v nedeľu zahynulo 25 jej bojovníkov. Washington túto skupinu obviňuje z piatkového útoku na severoirackú základňu, pri ktorom prišiel o život jeden Američan.
Trump posiela na Blízky východ 750 vojakov
Americká vláda na príkaz prezidenta Donalda Trumpa v reakcii na nedávne udalosti v Iraku premiestni do regiónu približne 750 príslušníkov jednotiek okamžitej reakcie z 82. výsadkovej divízie zo Severnej Karolíny. Ďalší vojaci sú pripravení vyraziť v najbližších dňoch, oznámil v utorok na Twitteri americký minister obrany Mark Esper.
Vyslanie vojakov označil Esper za „primerané a preventívne“ opatrenie v reakcii na zvýšenú úroveň hrozby voči personálu a objektom USA v Iraku. „Spojené štáty budú chrániť našich občanov a záujmy na celom svete,“ uviedol Esper.
Podľa amerických médií by mali byť vojaci spočiatku umiestnení v susednom Kuvajte. Len krátko pred Esperovým oznámením začala americká armáda s presunom asi 100 príslušníkov námornej pechoty z Kuvajtu do Bagdadu, kde majú chrániť veľvyslanectvo USA po tom, ako sa naň v utorok pokúsili zaútočiť stovky demonštrantov.
Trump v utorok obvinil z iniciovania útoku na ambasádu Irán, ktorému pohrozil, že bude niesť zodpovednosť obete útokov na akékoľvek americké objekty vo svete. „Irán ponesie plnú zodpovednosť za mŕtvych alebo škody spôsobené v ktoromkoľvek z našich zariadení. Zaplatí za to veľmi VEĽKÚ CENU! Toto nie je varovanie, toto je hrozba,“ napísal na Twitteri.
Pompeo odkladá cestu na Ukrajinu
V dôsledku násilností na pôde veľvyslanectva americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo odložil svoju plánovanú cestu na Ukrajinu. S odvolaním sa na stredajšie vyhlásenie americkej diplomacie o tom informovala agentúra AFP.
Mike Pompeo plánoval vo štvrtok odcestovať na turné po piatich krajinách Európy a strednej Ázie. Prvou zastávkou jeho cesty mala byť Ukrajina, následne Bielorusko, Kazachstan, Uzbekistan a Cyprus.
Pompeovu cestu odložili, pretože „je potrebné, aby bol minister vo Washingtone, aby naďalej pokračoval v monitorovaní prebiehajúcej situácie v Iraku na zaistenie ochrany a bezpečia Američanov na Blízkom východe“, oznámila hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Morgan Ortagusová. „Cesta ministra bude v blízkej budúcnosti naplánovaná ešte raz a na tú návštevu sa teší,“ dodala.
Agentúra AFP pripomenula, že Pompeo mal byť prvým vysokopostavených predstaviteľom USA, ktorý navštívi Ukrajinu od vypuknutia škandálu v dôsledku kontroverzného telefonického rozhovoru, v ktorom sa prezident USA Donald Trump údajne snažil vyvinúť tlak na svojho ukrajinského kolegu Volodymyra Zelenského s cieľom očierniť svojho demokratického rivala Joea Bidena v prezidentských voľbách v roku 2020. Pompeo sa mal stretnúť so Zelenským i ďalšími vysokopostavenými predstaviteľmi Ukrajiny.