Iracký parlament schválil nezáväznú, ale veľmi ostrú rezolúciu, v ktorej vyzval na odchod zahraničných vojsk. Znamená to, že Severoatlantická rada nebude mať v pondelok na rokovaní inú možnosť, ako stiahnuť vojakov členských štátov NATO z Iraku?
Jedna vec je rezolúcia a iná vec je, že fungovanie tejto misie vyplýva z dohody medzi alianciou a irackou vládou. Určite to nevidím ako priamočiaru líniu, že po hlasovaní poslancov v Bagdade by NATO automaticky rozhodlo o odchode. Nenazdávam sa, že v pondelok na rokovaní veľvyslancov členských krajín v Bruseli padne takpovediac skratkovité rozhodnutie.
Aliancia oznámila, že pozastavuje výcvik v sobotu popoludní, veľvyslanci sa stretnú v pondelok. Nie je to oneskorene, keďže ide o mimoriadne vážnu situáciu?
Nemyslím si to. Keby informácie, vrátane spravodajských zistení, boli také závažné, aby rokovali čo najskôr, tak by sa určite stretli okamžite. Fakt, že sa Severoatlantická rada hneď nezišla, naznačuje, že situácia nie je tak výrazne eskalovaná; inak povedané, že situácia nateraz nemá obrovské rizikové bezpečnostné dopady na vojakov členských štátov NATO na irackom území.
Premiér Peter Pellegrini v sobotu informoval, že v prípade potreby je pripravený bezodkladne vyslať pre našich inštruktorov vládny špeciál. Minister obrany Peter Gajdoš v nedeľu poznamenal, že podmienky na letisku v Bagdade neumožňujú pristátie. Nie je tom v trochu chaosu z pohľadu laickej verejnosti?
Podľa mňa premiér reagoval správne pod tlakom, pod ktorý sa dostal, a ktorý je z môjho pohľadu nezmyselný. Narážam sa vyjadrenia predsedu NR SR Andreja Danka. Treba si totiž uvedomiť, že hovoríme o vojenskej operácii jednotiek NATO, ktoré podliehajú spoločnému veleniu. Vojaci sú vysielaní do Iraku podľa určitého mechanizmu a podobne to platí o ich sťahovaní. Navyše tamojšie velenie vie nepochybne veľmi dobre vyhodnocovať situáciu a zabezpečiť prípadnú evakuáciu lepšie, ako by to bolo prostredníctvom slovenského vládneho špeciálu. Opakujem, že premiér konal správne a zodpovedne.
Inštruktori z krajín NATO cvičia Iračanov hlavne pre to, aby zvládali odolávať prípadnému obnoveniu vplyvu takzvaného Islamského štátu, smutne známej teroristickej organizácie. Má táto misia naozaj pre Irak veľký význam?
Vidím dve dimenzie. Prvá je výcvikový rozmer a druhá je symbolika vojenskej prítomnosti NATO v krajine, ktorá dodáva Iraku určitý pocit stability. Vytvára zázemie pre normálne, nemilitantné islamistické sily. Na jednej strane nepredpokladám, že by sa odchodom aliančnej misie dramaticky znížila kapacita irackých bezpečnostných zložiek, ale na druhej strane by to zanechalo zlé psychologické následky, čo by sa mohlo premietnuť v posilnení extrémistických skupín.
Televízna stanica CNN informovala, že prezident USA dostal od svojich poradcov návrhy rôznych protiopatrení voči Iránu, pričom niektorých zaskočilo, že Donald Trump sa priklonil práve k likvidácii veliteľa revolučných gárd Kásema Solejmáního.
Ťažko sa to hodnotí. Ťažké je do toho vidieť zvonka, keď človek nepozná detailné informácie. Faktom je, že generál Solejmání predstavoval legitímny cieľ. Pôsobil ako veliteľ vojenských jednotiek, ktoré boli smutne známe organizovaním rôznych teroristických akcií namierených proti americkým cieľom. Zopakujem, že z vojenského pohľadu stelesňoval naozaj legitímny vojenský cieľ. Na druhej strane, že či to bolo strategicky a takticky správne, absolútne si netrúfam povedať, lebo, pochopiteľne, nemám také informácie, aby som sa odvážil to komentovať, ako som sa už zmienil v úvode tejto odpovede.
Dá sa považovať likvidácia Solejmáního aj ako americký odkaz všetkým úhlavným nepriateľom USA, že sa nemôžu cítiť bezpečne nikde a nikdy na svete?
Súhlasím, že v tejto vojenskej operácii môžeme nájsť aj toto posolstvo. Úroveň amerického vojenského operačného spravodajstva patrí k svetovej špičke, všetci to dobre vedia. V oblasti strategického spravodajstva niekedy Američania nie sú až takí skvelí, občas sa aj mýlia, ale toto bola ukážka vynikajúcej operačnej špionáže. Takže ešte raz – áno, bol to silný odkaz.
Vráťme sa ešte k blížiacemu sa rokovaniu Severoatlantickej rady. Ako bude stretnutie vyzerať? Prídu nejakí veľvyslanci hneď s dajakými návrhmi, alebo sa najprv diskutuje?
Funguje to tak, že pri okrúhlom stole sa zíde 28 zástupcov členských štátov A generálny tajomník NATO moderuje diskusiu. Takpovediac ktokoľvek môže otvoriť čokoľvek. Očakávam, že Američania poskytnú spojencom detailné informácie o útoku, ako sa uskutočnil a prečo, i tiež to, aké môže mať dôsledky. Každý veľvyslanec príde s predbežnými inštrukciami od svojej vlády, pričom aj podľa správ od USA budú konzultovať s domovskými centrálami ďalší postup. Nemyslím si pritom, že v pondelok padne jednoznačné rozhodnutie.
Prečo?
Všeličo sa môže stať, ale naozaj neočakávam, že už v pondelok sa v Bruseli rozhodne o tom, že by sa misia v Iraku ukončila, alebo že sa vojaci stiahnu. Skôr sa dá očakávať, že väčšinu času debaty zaberie to, aké by mohli byť bezpečnostné riziká – nielen na irackom území – ale aj inde vo svete po odstránení generála Solejmáního.
VIDEO: Špeciál vojakom v Iraku nepomôže, nedokážu sa k nemu bezpečne dostať.
VIDEO: Slovenskí vojaci v Iraku sú v dobrej morálnej kondícii