Chorváti budú mať prezidenta, Milanović porazil Kitarovićovú

Bývalý sociálnodemokratický premiér Zoran Milanović sa stane budúcim prezidentom Chorvátska.

06.01.2020 00:00
Zoran Milanović Foto: ,
Budúci chorvátsky prezident Zoran Milanović s manželkou.
debata (10)

Po sčítaní 99,85 percenta volebných okrskov porazil so ziskom 52,70 percenta hlasov doterajšiu prezidentku Kolindu Grabarovú Kitarovićovú, ktorá bola kandidátkou vládneho Chorvátskeho demokratického spoločenstva (HDZ) a získala podporu 47,30 percenta voličov.

V prejave vo svojom volebnom štábe Milanović pogratuloval svojej volebné súperke. Dôrazne pritom odmietol piskot prítomných, keď zaznelo jej meno. „Ak mojej tesné, ale čestné a jasné víťazstvo dodalo trochu viery v našu spoločnosť aj medzi našimi ľuďmi, budem šťastný človek. Radujme sa spoločne, na zdravie!“ citoval ho server Dnevnik.hr.

Milanović bol dlhoročným lídrom Sociálnodemokra­tickej strany (SDP), ktorá je dnes v opozícii voči vláde HDZ. Najvyšší vládny post tento 53-ročný politik zastával v rokoch 2011 až 2016. V predvo­lebnej kampani sľuboval Chorvátsko ako krajinu, kde sú rešpektované práva občanov.

„Chorvátsko je republikou pre všetkých, pre rovnoprávnych občanov,“ uvádzal podľa agentúry AFP. Milanović vyhral so ziskom 29,55 percenta hlasov aj prvé kolo. Existujúca prezidentka, ktorá bola v prieskumoch považovaná za favoritku volebného súboja, vtedy získala o približne tri percentá menej (26,65 percenta).

Obaja kandidáti sa v kampani medzi prvým a druhým kolom dopustili prešľapov. Grabarová Kitarovičová napríklad omylom vyzvala voličov, aby na volebných lístkoch krúžkovali číslo jej protikandidáta. Milanović bol zase kritizovaný za svoj výrok, že sa pri práci bude riadiť záujmom Chorvátska a až potom zákonmi. Vyľudňovanie regiónu Slavónska na východe krajiny potom bagatelizoval tvrdením, že tam aj tak nikdy nežil dostatok obyvateľov.

Funkcia prezidenta je v Chorvátsku skôr ceremoniálna. Hlava štátu nemôže vetovať zákony, môže však ovplyvňovať zahraničnú, obrannú a bezpečnostnú politiku.

Agentúra AP pripomína, že Milanovičovo víťazstvo je jedným z mála úspechov ľavice v strednej Európe, kde voľby v posledných rokoch vyhrávajú populisti a konzervatívci.

Hlasovanie však prinieslo aj posilnenie krajnej pravice. Jej kandidát Miroslav Škoro skončil v prvom kole na nepostupovom treťom mieste, na druhú Grabarovú Kitarovičovú však strácal iba dve percentá.

V poradí už siedme prezidentské voľby od chvíle, keď Chorvátsko v roku 1991 získalo nezávislosť, sledovalo rekordných 24 333 pozoro­vateľov. Volebným právom disponuje 3,86 milióna občanov krajiny.

10 debata chyba
Viac na túto tému: #Chorvátsko #Kolinda Grabarová Kitarovičová #Zoran Milanovič