O víťazstve Milanoviča rozhodlo vyše stotisíc hlasov, trojnásobne viac, než o koľko pred piatimi rokmi Kolinda, ako ju v Chorvátsku familiárne volajú, tesne porazila svojho ľavicového predchodcu. Milanovič nad prvou chorvátskou ženou – prezidentkou vyhral už v decembrovom prvom kole. Po ňom sa ale ešte všetko zdalo byť otvorené. Na nepostupovom treťom mieste totiž skončil folkový spevák a krajne pravicový populista Miroslav Škoro, ktorého voliči mali mať podľa predpokladov podstatne bližšie ku konzervatívnej prezidentke než k jej ľavicovému vyzývateľovi. Škoro však svojich stúpencov vyzval, aby v druhom kole odovzdali neplatný hlasovací lístok. Až päť percent hlasujúcich ho uposlúchlo. A tak Kolinda, napriek tomu, že sa v kampani snažila vysielať ústretové gestá smerom ku krajnej pravici, napokon o päť percentuálnych bodov za Milanovičom zaostala.
V prvom povolebnom prejave Milanovič potvrdil, že nemieni dávať žiadne veľké a nerealistické sľuby. Dobré výsledky a zlepšenie života v krajine možno podľa neho dosiahnuť iba postupnými krokmi. "Budem šťastný, ak moje tesné, ale čestné a jasné víťazstvo dodalo trocha viery v našu spoločnosť,“ citoval ho server Dnevnik.hr.
Prezidentovi dáva ústava v Chorvátsku len veľmi obmedzené právomoci. "Ako hlava štátu má však zaručenú veľkú mediálnu pozornosť. Keď niečo povie, tak to počuť,“ zdôraznil pre Deutsche Welle analytik Zoran Arbutina a dodal: "Počas predvolebnej kampane Milanovič sľúbil, že z Chorvátska spraví normálnu krajinu. To znamená, že bude potrebné zmeniť rétoriku, aká vládne v krajine a dištancovať sa od patetického nacionalizmu, ktorý používala jeho predchodkyňa. Bude musieť používať inkluzívny jazyk, ktorý ľudí vtiahne do diskusie a nebude ich z nej vylučovať, čo sa týka aj Srbov v Chorvátsku.“
Návrat Milanoviča do veľkej politiky, z ktorej odišiel pred štyrmi rokmi, keď si založil konzultačnú firmu, prišiel v mimoriadne exponovanej chvíli. Chorvátsko iba v týchto dňoch prevzalo polročné predsedníctvo v EÚ a najneskôr na jeseň ho čakajú predčasné parlamentné voľby. Ako štátnik s dlhoročnou praxou v diplomatických službách a presvedčený Európan, ktorý už ako premiér ukázal, že nacionalizmus je mu cudzí, má budúci prezident podľa pozorovateľov všetky predpoklady prispieť k normalizácii vzťahov v regióne západného Balkánu. A nemalú rolu môže vo volebnom roku zohrať aj na vnútropolitickej scéne. Zaujímavé bude v tomto smere najmä jeho politické súžitie s dosluhujúcou konzervatívnou vládou Andreja Plenkoviča.
Práve premiéra a predsedu HDZ považujú analytici za hlavného porazeného v prezidentských voľbách. Plenkovič sa naplno postavil za Grabarovú Kitarovičovú a viacerí stranícki kolegovia mu teraz vyčítajú jej porážku. Premiér popri tom, že bude nútený spolupracovať s ľavicovým prezidentom, bude súčasne musieť čeliť aj útokom z pravého krídla svojej strany.
"Voliči si vybrali umiernenú zmenu,“ zhodnotil výsledok volieb Dejan Jovič, profesor politológie zo Záhrebskej univerzity. "Naisto však už teraz vieme, že v najbližších štyroch či viac rokoch sa Chorvátsko nevydá cestou Poľska alebo Maďarska,“ dodal pre portál Politico s tým, že na rozdiel od Varšavy a Budapešti by sa Záhreb nemal dostať do sporu s Bruselom ohľadne dodržiavania zásad liberálnej demokracie.
Jovič predpokladá, že volebná porážka môže HDZ pomknúť k premene na modernú konzervatívnu stranu podľa vzoru nemeckej CDU. Nevylučuje však ani možnosť, že sa zo strany odčlení jej krajne pravicové krídlo a vytvorí svoje vlastné eurospektické zoskupenie.