Po dvoch parlamentných voľbách za sebou sa tak končí obdobie politického patu v krajine, keď Sánchez takmer deväť mesiacov viedol dočasnú vládu. Španielsko bude mať menšinovú koaličnú vládu socialistov a ľavicového zoskupenia Podemos. Podľa denníka El País to bude prvá koaličná vláda vo vyše 40-ročnej demokratickej histórii krajiny.
Dôveru získal Sánchez na druhý pokus. V nedeľu nedostal absolútnu väčšinu, pri včerajšom hlasovaní mu však stačil súhlas jednoduchej väčšiny v 350-člennom parlamente. Podporilo ho 167 poslancov, 165 poslancov bolo proti. Väčšinu dvoch hlasov získal aj vďaka 18 hlasom poslancov menších regionálnych strán, ktoré sa hlasovania zdržali. Medzi nimi aj katalánskych separatistov, ktorým Sánchez sľúbil dialóg s vedením Katalánska.
Pri včerajšom druhom kole hlasovania Sáncheza podporilo všetkých 120 socialistických poslancov, 35 poslancov ľavicového zoskupenia Unidas Podemos, ktoré bude súčasťou koalície, a poslanci menších regionálnych strán vrátane Baskickej národnej strany. Proti boli ľudovci, krajne pravicová strana Vox, Ciudadanos a katalánski separatisti. Poslanci separatistickej ľavicovej katalánskej strany a jednej baskickej strany sa zdržali.
Sánchez by mal už dnes zložiť prísahu u kráľa a na piatok plánuje prvé zasadnutie novej vlády. Jedným z podpredsedov vlády sa stane líder Unidas Podemos Pablo Iglesias. Prvou úlohou vlády bude čo najskôr získať v parlamente podporu pre rozpočet na tento rok. Do dvoch týždňov od svojho ustanovenia by vláda mala začať aj dialóg s katalánskym vedením. Sánchez pri týchto rokovaniach trvá na rešpektovaní ústavy a územnej celistvosti Španielska.
Podpora katalánskych separatistov a baskických nacionalistov pre vládu socialistov je tŕňom v oku opozičných ľudovcov a krajnej pravice. Šéf ľudovcov Pablo Casado obvinil Sáncheza z toho, že „budúcnosť krajiny vložil do rúk teroristov a pučistov“. Šéf baskickej strany EH Bildu Arnaldo Otegi bol predtým väznený za pokus obnoviť stranu napojenú na teroristickú organizáciu ETA a líder katalánskej separatistickej strany Oriol Junqueras bol zas vlani odsúdený na 13 rokov väzenia za vzburu pre neústavné referendum o nezávislosti Katalánska z roku 2017.
Analytici vzhľadom na veľmi tesný výsledok včerajšieho hlasovania predpokladajú, že nová vláda sa neudrží celé volebné obdobie. Podľa denníka El País Sánchez dostal najtesnejšiu dôveru pri povolebnom hlasovaní o dôvere vláde. Predstihol aj bývalého lídra socialistov Josého Zapateru, ktorý v roku 2008 dostal dôveru s rozdielom 11 hlasov.
Podemos pritom tlačí na zvýšenie daní pre ľudí s vysokým príjmom a veľké firmy, ale aj na úpravu reformy zákonníka práce prijatej konzervatívnou vládou, ako aj na zvýšenie minimálnej mzdy. Bez dostatočnej väčšiny v parlamente bude musieť koalícia pri prijímaní zákonov rokovať aj s inými stranami. „Verím, že môžeme prekonať atmosféru podráždenia a napätia a vrátiť priestor pre konsenzus a dohodu,“ vyhlásil včera Sánchez. „Nechajme trpkosť tým, ktorí sa nikdy nenaučili prehrávať,“ dodal. Nervozita a zápas o každý hlas sa prejavili aj v tom, že vedenie socialistov svojim poslancom nariadilo, aby noc na včera strávili v Madride a neriskovali, že pre dopravné komplikácie zmeškajú hlasovanie.
Nástup koaličnej vlády prichádza po novembrových voľbách, ktoré boli už štvrtými parlamentnými voľbami za štyri roky. Boli to druhé voľby, ktoré sa skončili patom, a Sánchezovi socialisti ich síce vyhrali, ale nezískali dostatočnú väčšinu na zostavenie vlády. Sánchez sa o vytvorenie vlády pokúšal už po aprílových voľbách, nepodarilo sa mu však získať spojencov, ktorí by ho podporili. Po novembrových voľbách, v ktorých sa výrazne posilnila krajná pravica, sa však už dohodol s lídrom ľavice Iglesiasom, s ktorým predtým odmietal ísť do koalície.
Agentúrnu správu sme nahradili autorským textom denníka Pravda.