Politologička: Odveta Iránu bola ešte mierna

Zabitie iránskeho veliteľa Kásema Solejmáního na území Iraku bolo bezprecedentné. Odveta Iránu sa preto podľa politologičky Radoslavy Brhlíkovej z Katedry politológie a európskych štúdií Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre dala očakávať.

, 09.01.2020 08:00
debata (99)

VIDEO: Solejmáního postavenie bolo na úrovni viceprezidenta Spojených štátov a v Iráne bol veľmi populárny, hovorí politologička.

„Ako sa situácia bude ďalej vyvíjať, bude závisieť od postoja významných geopolitických hráčov, ako budú pôsobiť na Irán a ako sa Irán vysporiada s vidinou pomsty voči USA,“ skonštatovala pre Pravdu. Stiahnutie slovenských vojakov vníma ako dobrý krok. Európska únia by sa však nemala stavať do pozície pozorovateľa.

Nedávny americký útok na letisko v Bagdade, pri ktorom zabili veliteľa iránskych elitných jednotiek, označujú krajiny ako porušenie medzinárodného práva. Prečo?

Ide jednoznačne o porušenie medzinárodného práva, pretože podľa Charty OSN išlo o útok na inú suverénnu krajinu, člena OSN. A útok sa navyše odohral na území tretej krajiny. Solejmání bol občanom Iránu a zahynul v Iraku, kde naňho zaútočili USA. Bolo to bezprecedentné. Charta OSN zakazuje akúkoľvek útok, pretože je to porušenie kolektívnej bezpečnosti, ktorú má OSN zaručovať vo svete.

Potom prišla odplata Iránu vo forme útoku na irackú leteckú základňu Ajn al-Asad, kde sú americké a spojenecké jednotky. Ako hodnotíte takýto krok?

Dalo sa to zo strany iránskych revolučných gárd očakávať. Mohli sme to vidieť aj na pohrebe Solejmáního, zúčastnili sa ho státisíce ľudí, a to nebolo o tom, že by ich na to niekto donútil. Veliteľ bol v Iráne populárny a mal veľmi vysoké postavenie. Pre predstavu, jeho postavenie môže zodpovedať funkcii viceprezidenta USA. Dalo sa to očakávať aj z kultúrneho hľadiska. Iránska kultúra je viac-menej orientovaná tradične a aspekt revanšizmu, odplaty, je prítomný v každodennom živote. Išlo však o veľmi miernu odplatu, keďže nie sú podľa oficiálnych informácii žiadne straty na životoch.

Prečo zabitie veliteľa vzbudilo takéto silné napätie?

Treba sa v tomto prípade pozrieť komplexnejšie aj na postavenie amerických, ale aj ostatných spojeneckých vojsk v krajine. Ich legálne postavenie na Blízkom východe je diskutabilné, keďže legalizácia cudzích vojsk bola minimálne zo strany USA vynútená. Pred pár dňami sme boli svedkami, že na návrh vlády iracký parlament prijal uznesenie, v ktorom žiada od amerických jednotiek opustenie územia. Je to suverénne rozhodnutie a oprávnená požiadavka. Druhá vec je, že niektoré výboje USA sú opakovane na hrane medzinárodného práva, dokonca ho presahujú. Napríklad použitie dronov na zabíjanie je nelegálne aj v USA, nielen v medzinárodných konfliktoch. Solejmání bol navyše spájaný s bojom proti Islamskému štátu, on sa zaslúžil, že sa podarilo Sýriu aj Irak vyčistiť. Aj preto jeho zabitie spôsobilo také napätie.

Je podľa vás nádej, že sa konflikt podarí vyriešiť ešte diplomatickou cestou, alebo sa už prekročila pomyselná čiara?

To sa uvidí podľa toho, aké budú záujmy Číny a Ruska či Saudskej Arábie, ktorá už oficiálne protestovala proti americkému útoku. Aj v ich záujme je, aby sa priestor istým spôsobom stabilizoval. Ako sa situácia bude ďalej vyvíjať, bude závisieť od postoja významných geopolitických hráčov a ako budú pôsobiť na Irán a ako sa Irán vysporiada s vidinou pomsty voči USA. Treba pripomenúť, že v prípade otvoreného konfliktu bude prvý na rane Izrael.

Ako vnímate kroky viacerých štátov vrátane Slovenska premiestniť svojich vojakov z krajiny?

Je to správne, aj vzhľadom na uznesenie irackého parlamentu. Ide o vyjadrenie rešpektu ku krokom suverénnej krajiny.

Čo by znamenalo v praxi rozhodnutie Severoatlantickej aliancie úplne stiahnuť vojakov?

Aliancia primárne vznikla na obranu európskych záujmov, resp. na obranu západnej Európy voči východnému bloku. Táto hrozba sa však už stratila a mnohé z krajín, voči ktorým bolo NATO namierené, sú dnes súčasťou organizácie. Podľa môjho názoru by sa NATO nemalo angažovať v takomto širokom zábere a teritóriu a mimo euroatlantickej oblasti. Hodnotila by som prípadné stiahnutie jednotiek preto pozitívne. V tomto prípade mala európska reprezentácia oveľa razantnejšie prezentovať svoje záujmy a nielen sledovať konanie USA. Jednoznačne by stálo za zváženie oddelenie zahraničnej politiky EÚ a USA.

Aký môže mať konflikt dosah na Slovensko?

Najmä v obchodných vzťahoch. Z bezpečnostného hľadiska si nemyslím, že by Slovensko figurovalo v hľadáčiku týchto krajín. Naši vojaci sú považovaní za súčasť európskej misie NATO, ktorá bráni európske záujmy, nie čisto slovenské.

99 debata chyba
Viac na túto tému: #zabitie Solejmáního #iránsky útok na americké základne #Radoslava Brhlíková
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy