Zoznam desiatich štátov s najvyššími vojenskými výdavkami sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom vlani nezmenil, uvádza sa v analýze. Na prvom mieste sú USA (726 miliárd dolár), ďalej Čína (217 miliárd dolárov), Saudská Arábia a India (57 miliárd dolárov), Británia (56 miliárd dolárov) a Francúzsko (53 miliárd dolárov). Rusko je ôsme s výdavkami 48 miliárd dolárov. V porovnaní s rokom 2018 postúpilo Nemecko na siedme a Japonsko kleslo na deviate miesto, uvádza Jane's. Na desiatom mieste je Južná Kórea.
Najrýchlejší rast zbrojenia (5,2 percenta) zaznamenala celosvetovo v lanskom roku východná Európa (12 percent). Rekordmanom je v tejto súvislosti Bulharsko, ktoré nákupom amerických stíhačiek F-1 zvýšilo svoje výdavky na obranu o 125 percent. V západnej Európe stúpali vojenské rozpočtu pomalšie, ale aj tak išlo o najrýchlejší rast od konca studenej vojny (4,2 percenta). Veľký podiel na tom malo Nemecko, ktoré zvýšilo svoje výdavky na armádu o 11 percent. Celkovo je Európa s 5,2 percentami rastu na čele rebríčka.
Rast armádnych výdavkov v Rusku a Spoločenstve nezávislých štátov oproti predchádzajúcim rokom naopak stagnoval (1,2 percenta) a v roku 2020 by mal dokonca klesnúť. Na Rusko pripadá v rámci tohto regiónu okolo 90 percent zbrojných výdavkov.
Členské štáty NATO sa v roku 2014 na summite vo Walese zaviazali, že svoje vojenské rozpočty budú postupne zvyšovať tak, aby najneskôr v roku 2024 dosiahli dve percentá HDP. Z 28 krajín aliancie v roku 2018 tento limit plnili USA, Grécko, Británia, Poľsko, Estónsko, Litva a Lotyšsko. ČR vyčlenila vlani na obranu 66,7 miliardy českých korún, čo je o 11,5 percenta viac ako v roku 2018 a súčasne asi 1,2 percenta HDP. Budúci rok by mal český armády rozpočet vyše 1,3 percenta HDP.