Teherán na to reagoval raketovým útokom. Zasiahol základne v Iraku, kde sa nachádzajú vojaci USA, ale nikto nezomrel.
Sebaobrana
Podľa televízie BBC teraz Amerika hovorí, že je ochotná rokovať s Iránom bez akýchkoľvek predchádzajúcich podmienok. Veľvyslankyňa USA pri Organizácii Spojených národov Kelly Craftová v liste uviedla, že cieľom diplomatických vyjednávaní má byť zabrániť ohrozeniu medzinárodného mieru a bezpečnosti alebo eskalácii napätia zo strany iránskeho režimu. Spojené štáty sa pri zlikvidovaní Solejmáního zaštiťujú právom na sebaobranu. Tvrdia, že iránsky generál plánoval útoky na americké ciele.
Irán tiež hovorí o sebaobrane. Rakety vystrelené na iracké základne mali byť odpoveďou na zabitie Solejmáního v súlade s článkom 51 Charty OSN. Teherán pokladá návrhy týkajúce sa rokovaní s USA za neuveriteľné vzhľadom na to, že americký prezident Donald Trump oznámil nové sankcie proti Iránu. Reagoval tak na raketový útok. K diplomatickým krokom, ak k nim vôbec dôjde, je teda ešte veľmi ďaleko. Irán sa okrem toho vyhráža ďalšími vojenskými zásahmi.
"Raketové útoky na najdôležitejšie americké základne boli začiatkom veľkej operácie, ktorá bude pokračovať v celom regióne. Nesnažíme sa zabíjať. Chceme zasiahnuť nepriateľskú vojenskú mašinériu,“ uviedol podľa iránskej agentúry Mehr veliteľ vzdušných síl Islamských revolučných gárd Amír Alí Hadžizadíh. Vyhlásil, že pri útokoch zahynuli desiatky ľudí. "Keby sme ich chceli zabiť viac, pripravíme operáciu tak, že ich zomrie najmenej 500. Ak by na to odpovedali, zmeníme našu pozíciu a nebudeme mať povinnosť chrániť životy amerických jednotiek. Zabili by sme ich najmenej päťtisíc,“ povedal iránsky generál.
Hadžizadíh však podľa dostupných informácií iba šíri propagandu. Washington ani Bagdad nepotvrdili žiadne obete raketového ostreľovania v Iraku.
Trumpove právomoci
<A> Americký Kongres včera rokoval o obmedzení právomocí republikána Trumpa vojensky zasiahnuť proti Iránu. O príslušnej rezolúcii sa včera malo hlasovať v Snemovni reprezentantov, ktorú ovládajú demokrati. Republikáni tvrdia, že takýto návrh by zväzoval ruky šéfovi Bieleho domu a vraj by pomohol Iránu.
"Vláda musí spolupracovať s Kongresom na okamžitej a efektívnej stratégii zmierňovania napätia, ktorá by zabránila ďalšiemu násiliu,“ uviedla však šéfka Snemovne reprezentantov demokratka Nancy Pelosiová. V Senáte, druhej komore Kongresu, sa chystá debata o podobnej rezolúcii. Chystajú sa ju predložiť demokrat Tim Kain a republikán Mike Lee. Toho pobúrilo, ako Trumpova vláda informovala Kongres o zabití Solejmáního. Podľa neho Biely dom nepredložil dôkazy, že iránsky generál bezprostredne pripravoval útok proti USA.
"Bola to pravdepodobne najhoršia schôdzka týkajúca sa vojenských záležitostí, akú som počas deviatich rokov pôsobenia v Senáte zažil,“ povedal Lee pre americké médiá. Opísal tak stretnutie všetkých členov Kongresu s predstaviteľmi Trumpovej vlády, ktorí informovali zákonodarcov o útoku na Solejmáního. Vzhľadom na debatu o tajných informáciách sa diskusia konala za zatvorenými dverami.
Európska snaha
Momentálne aspoň aké-také zmiernenie napätia medzi Teheránom a Washingtonom by chcela využiť na diplomatické aktivity Európska únia. Ministri zahraničných vecí krajín EÚ budú o tom diskutovať na dnešnej mimoriadnej schôdzke v Bruseli. Iránsky prezident Hasan Rúhání včera telefonicky hovoril s predsedom Európskej rady Charlom Michelom. Bývalý belgický premiér žiada Teherán, aby nerobil kroky vedúce k zničeniu dohody o jadrovom programe. Svetovým mocnostiam sa ju s Iránom podarilo uzavrieť v roku 2015, ale USA z nej medzitým vystúpili. Opätovne zmluvu v stredu ostro kritizoval Trump.
"EÚ nedokáže ovplyvniť Biely dom a ťažko sa jej podarí udržať kroky Iránu v rámci dohody, ak súčasťou zmluvy nie sú Spojené štáty. Únia by chcela byť aktívnym hráčom, ale nemá dosť pák na zmenu situácie. Môže len vyzývať obe strany na zachovanie pokoja a podporiť mierové iniciatívy. Vzhľadom na to, že v Iráne vládne režim, ktorý porušuje ľudské práva, nemôže sa zaň EÚ naplno postaviť. Takže únia sa bude snažiť hľadať strednú cestu, čo však znamená, že veľa toho neurobí,“ reagoval pre Pravdu taliansky expert na medzinárodné vzťahy Lorenzo Nannetti.