„Ak budú pokračovať s vypovedaním viedenského dohovoru, tak áno, v relatívne krátkom časovom období, teda za jeden rok až dva, by mohli mať jadrovú zbraň, čo nepripadá do úvahy,“ povedal Le Drian v rozhovore s rozhlasovou stanicou RTL.
Ministri zahraničia členských štátov EÚ budú dnes mimoriadne rokovať o tom, ako sa vyvarovať ďalšej eskalácie napätia medzi Spojenými štátmi a Iránom, a o možnostiach, ako zabrániť šíreniu jadrových zbraní.
Irán uzavrel v roku 2015 so Spojenými štátmi, Nemeckom, Britániou, Francúzskom, Ruskom a Čínou dohodu, v ktorej sa zaviazal obmedziť svoj jadrový program výmenou za zrušenie sankcií. Americký prezident Donald Trump dohodu dlhodobo kritizoval s tým, že sa nevzťahuje na iránsky program vývoja balistických rakiet.
V roku 2018 oznámil, že USA od dohovoru odstupujú. Následne Washington začal zavádzať proti Islamskej republike sankcie a vlani Irán začal časti dohody vypovedať. Zároveň ale Teherán európskych signatárov vyzval, aby sa snažili dohodu zachovať a Irán ochrániť pred dopadom amerických sankcií. Irán trvá na tom, že jeho jadrový program slúži len na civilné účely.
Už tak napätá situácia sa vyostrila pred týždňom, kedy neďaleko letiska v Bagdade raketa Spojených štátov zabila veliteľa iránskych elitných jednotiek Kuds Solejmáního. V nedeľu Irán oznámil, že sa naďalej necíti byť viazaný jadrovou dohodou a bude neobmedzene pokračovať vo svojom jadrovom programe. Zároveň však uviedol, že bude stále spolupracovať s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE).
V noci na stredu Irán v odvete USA za atentát na Solejmáního zaútočil na dve základne v Iraku, kde sú americkí vojaci. Podľa Trumpa si iránsky útok nevyžiadal životy Američanov ani Iračanov.