Kúpi si Irán atómovú bombu?

, 14.01.2020 06:00
Irán
Stúpenkyne režimu v Teheráne vyšli do ulíc, ale v krajine pokračujú aj protesty proti vláde. Autor:

Irán opakovane klamal a zavádzal o svojom jadrovom programe. Snažil sa vyrobiť atómovú zbraň, hoci Teherán stále tvrdí, že projekt bol určený na civilné účely. No napriek tomu sa v roku 2015 Irán dohodol s veľmocami na obmedzení jadrového programu. Podľa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) podmienky zmluvy aj dodržiaval.

"Je pravdepodobné, že Teherán sa teraz pohne smerom k vytvoreniu jadrových kapacít,“ uviedol pre Pravdu Jamsheed Choksy, expert na Irán z Indianskej univerzity v Bloomingtone. Odborník tak reagoval na súčasné udalosti, ktoré výrazne zvýšili riziko väčšieho konfliktu medzi Teheránom a Washingtonom. Američania 3. januára v Iraku zlikvidovali iránskeho generála Kásema Solejmáního. Teherán na to odpovedal raketovou streľbou na ciele Spojených štátov. Akcia však viedla k zostreleniu ukrajinského lietadla. Irán za 176 obetí po niekoľkých dňoch zapierania prevzal zodpovednosť.

Medzitým však Teherán ohlásil aj to, že sa už nebude riadiť takmer žiadnymi obmedzeniami, ktoré preň vyplývajú z dohody o jadrovom programe, hoci ďalej nechá v krajine pracovať inšpektorov MAAE. Európska únia, ale aj Rusko a Čína, sa snažia dohodu zachrániť. No USA z nej už v roku 2018 vystúpili. Viedlo to k výraznému zvýšeniu napätia vo vzťahoch Washington – Teherán. Americký prezident Donald Trump zmluvu označil za príšernú, ale jednoznačne obmedzila možnosti Iránu získať atómovú bombu.

Ako rýchlo by sa k nej však teraz mohol Teherán dopracovať? Alebo, koľko času Irán potrebuje na to, aby vytvoril dostatok jadrového materiálu na výrobu atómovej bomby? "Neviem. A nevie to ani nikto, kto o tom práve verejne špekuluje. Je to určite dlhší čas, ako to bolo pred dohodou o jadrovom programe,“ odpovedala na tieto otázky pre spravodajskú stránku Defense News Corey Hindersteinová, ktorá mala na americkom ministerstve energetiky na starosti otázku šírenia jadrových zbraní.

Podľa najnovšej správy MAAE má Irán k dispozícii viac ako 550 kilogramov uránu. Hindersteinová pripomína, že z tohto množstva je približne štvrtina obohatená nad 3,67 percenta, čo je limit určený dohodou.

Čo keby však existovala iná možnosť, ako by sa Irán dostal k jadrovej zbrani? Napríklad by ju získal zo Severnej Kórey. Teherán a Pchjongjang v minulosti na atómovom programe spolupracovali.

"KĽDR potrebuje peniaze. Severná Kórea a Irán si vymieňali niektoré jadrové a raketové technológie. Nie je to taký nepredstaviteľný scenár, že Irán by chcel získať niekoľko jadrových hlavíc, kým opätovne naštartuje vlastný program,“ povedal Choksy.

Otázka prežitia

Ďalší experti sú však skeptickejší. "Pripomína mi to fámy, čo sa šírili v časoch vlády líbyjského lídra Muammara Kaddáfího. Vraj poslal kufor plný peňazí do ZSSR a žiadal Sovietov, aby mu predali atómovú bombu. Vieme, že z toho nič nebolo,“ uviedol pre Pravdu Jalil Roshandel, odborník na Irán a medzinárodné vzťahy z Východokaro­línskej univerzity.

"Pravdou je, že Irán a Severná Kórea spolupracovali na mnohých veciach vrátane vojenských, ktoré sa týkali najmä raketového programu. Po islamskej revolúcii robili Severokórejčania pre iránske Islamské revolučné gardy. Prechádzali sa po uliciach Teheránu v uniformách s pripnutými odkazmi Kim Ir-sena. No tieto časy sa dávno minuli,“ vyhlásil Roshandel.

Odborník predpokladá, že súčasný líder KĽDR Kim Čong-un je príliš zaneprázdnený vlastnými komplikovanými vzťahmi so Spojenými štátmi. "Pre neho je dôležité, aby prežil a vytvoril zo Severnej Kórey štát, ktorého jadrové kapacity Západ oficiálne uzná. Keby Kim atómové zbrane predal Iránu, vystavil by sa neželanej pozornosti. Je niekoľko vojenských oblastí, v ktorých môžu Teherán a Pchjongjang spolupracovať. Ale Irán sa snaží politicky a ideologicky prežiť. V prípade, že by sa režim v Teheráne pokúsil získať jadrovú zbraň, bola by to preň existenčná hrozba,“ verí Roshandel.

"Nemyslím si, že by Irán chcel získať jadrovú zbraň ako nástroj odstrašenia proti USA. Teherán sa vyjadril jasne, že je ochotný vrátiť sa k plneniu podmienok jadrového programu výmenou za ekonomickú pomoc. Zatiaľ ani neprekročil niektoré červené čiary, ako by bolo obohacovanie uránu na 20 a viac percent,“ reagovala pre Pravdu bezpečnostná analytička Sharon Squassoniová z Univerzity Georgea Washingtona.

Iránska kríza

  • Irán sa musí vrátiť k dodržiavaniu medzinárodnej jadrovej dohody. V spoločnom vyhlásení na to Teherán vyzvali predstavitelia Francúzska, Británie a Nemecka.
  • Podľa americkej televízie NBC prezident USA Donald Trump súhlasil s likvidáciou iránskeho generála Kásema Solejmáního už vlani v júni. Malo k tomu dôjsť za podmienky, že iránske sily zabijú amerického občana.
  • Protestujúci ľudia vyšli do ulíc v Iráne aj včera. Rozhnevalo ich priznanie úradov, že počas konfrontácie so Spojenými štátmi iránske sily omylom zostrelili dopravné lietadlo ukrajinských aerolínií a obeťami sa stalo všetkých 176 ľudí na palube.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#jadrová dohoda #iránsky jadrový program #Irán #atómová bomba
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku