Hurtadová ďalej povedala, že OHCHR sa momentálne snaží overiť ďalších 13 nahlásených prípadov zabitia aktivistov, ku ktorým malo v Kolumbii dôjsť taktiež v roku 2019. Dodala, že tento hrozný trend naďalej pokračuje, pričom od začiatku tohto roka bolo v tejto juhoamerickej krajine zabitých už najmenej desať ľudí.
„Krutý a endemický cyklus násilia a beztrestnosti musí skončiť,“ povedala Hurtadová a takéto činy označila za „útoky na demokraciu“.
Od podpísania mierovej dohody v novembri 2016, ktorú dosiahla kolumbijská vláda podporovaná OSN s povstalcami z Revolučných ozbrojených síl Kolumbie (FARC), boli v tejto juhoamerickej krajine zavraždené stovky komunitných lídrov, informovala vlani mimovládna organizácia Inštitút pre rozvojové a mierové štúdie (Indepaz).
FARC sa následne zmenila na politickú stranu s názvom Spoločné revolučné alternatívne sily a naďalej používa doterajší akronym. Stiahnutie tejto dovtedy najväčšej kolumbijskej povstaleckej organizácie z vidieckych oblastí v nich vytvorilo mocenské vákuum, pričom o ich ovládnutie začali súperiť iné povstalecké, zločinecké či polovojenské skupiny, píše DPA.
Práve v takýchto vidieckych oblastiach, kde je vyššia miera chudoby a pôsobia tam povstalecké skupiny, došlo vlani a tento rok k väčšine nahlásených vrážd aktivistov, informuje agentúra AP. Obeťami boli najmä aktivisti brániaci určité spoločenstvá, etnické či domorodé skupiny obyvateľstva. Išlo napríklad o aktivistov bojujúcich za ľudské práva, či práva na pôdu, tiež protikorupčných aktivistov, odporcov banskej ťažby či ľavicových politikov.