Putin hľadá nového Putina. Bude ním Mišustin?

, , 16.01.2020 21:45

Rusi sa musia naučiť meno nového premiéra. Oddnes ním je Michail Mišustin. Doterajší šéf ústrednej daňovej správy sa po odstúpení Dmitrija Medvedeva stal podľa ústavy prvým náhradníkom hlavy štátu. Päťdesiattriročnému zručnému administrátorovi mnohí predpovedajú sľubnú kariéru. Najdôležitejším menom v Rusku však ešte dlho zostane Vladimir Putin.

Zmena na čele vlády prichádza v čase, keď návrhmi na zmenu ústavy dal Putin jasnejšie než kedykoľvek predtým najavo, že nechce zostať doživotným prezidentom. Namiesto toho, aby presadil zrušenie ustanovenia, ktoré prezidentovi umožňuje vykonávať maximálne dve funkčné obdobia v rade, šéf Kremľa v stredajšej výročnej správe o stave krajiny navrhol zo základného zákona škrtnúť podmienku „v rade“. Znamená to, že on sám na piaty mandát nepomýšľa. Súčasne však nik iný nemá dostať možnosť Putina v dĺžke úradovania dostihnúť spôsobom, ako to spravil on, keď si dvakrát dve funkčné obdobia predelil premiérskou pauzou.

„Vidíme prvé kroky v projekte, ktorý sa dá nazvať plánom 2024,“ komentoval pre Pravdu návrhy šéfa Kremľa na ústavné zmeny odborník na ruskú politiku Mark Galeotti, autor knihy Musíme si pohovoriť o Putinovi. V máji 2024 ruskému prezidentovi vyprší súčasný šesťročný mandát. Bude mať vtedy 71 rokov, o tri viac než mal prvý ruský prezident Boris Jeľcin, keď svojmu vtedajšiemu premiérovi na Silvestra 1999 odovzdal kľúče od Kremľa.

Putin sa ukázal ako silný vodca a svojmu predchodcovi mohol zaručiť pokojné dožitie v ústraní a krajne stabilnú budúcnosť. Problémom Putina pri úvahách o odchode na zaslúžený odpočinok je, či si sám nájde „svojho Putina“. „Špekulovalo sa, či o štyri roky odíde do dôchodku, alebo zostane doživotne prezidentom. Vyzerá to však na tretiu možnosť,“ poznamenal britský expert.

Šéfom Štátnej rady?

„Putin by rád zostal prezidentom,“ myslí si Galeotti. „Ale to by musel ústavu zmeniť výrazne,“ upozorňuje. „Zdá sa, že pri všetkom, čo sa deje v Rusku, Putin má do značnej miery snahu pohybovať sa v rámci ústavných pravidiel, nie ich úplne ignorovať. Okrem toho si treba pripomenúť veľké protesty v roku 2011, ktoré boli aj reakciou na to, že Putin ohlásil, že vystrieda Dmitrija Medvedeva na poste prezidenta. Vtedy nedemonštrovali len liberálni voliči. Ukázalo sa, že mnohým Rusom sa nepáči, keď si Putin robí s krajinou, čo sa mu zachce,“ vysvetlil kremľológ, prečo si prezident zvolil menej radikálny zásah do ústavy.

„Putin za dve desaťročia pri moci vytvoril hyperprezidentský systém, v rámci ktorého sa veľmi nedelil o moc,“ pripomína Galeotti. "Teraz hovorí o presune niektorých prezidentských právomocí na premiéra a parlament. Putinovi by to mohlo umožniť mať veci pod kontrolou z tretieho centra moci, mal by z neho byť predseda Štátnej rady.

Bude to nová pozícia, ktorú si môže zadefinovať podľa toho, ako sa mu zachce. Pravdepodobne to bude tak, že bude mať možnosti zasiahnuť vždy, keď bude mať pocit, že jeho pozícia a jeho odkaz môžu byť ohrozené. Ale nebude sa zaoberať nudnými každodennými záležitosťami, ktoré musia riešiť prezident a premiér," predpovedá britský znalec Ruska.

Kazašská cesta

Politologička Jekaterina Šuľmanová predpokladá, že Putin sa rozhodol ísť cestou Nursultana Nazarbajeva, prvého prezidenta Kazachstanu, ktorý predtým ako vlani odstúpil, prerozdelil časť právomocí hlavy štátu medzi kolektívne orgány a sám s titulom národný vodca zostal hlavným arbitrom v novej mocenskej štruktúre. „Zjavne si vybral post predsedu Štátnej rady, čo sa značne podobá na tú schému, ktorá sa zatiaľ osvedčila v Kazachstane,“ povedala pre internetovú televíziu Currenttime.tv.

Aj pri tomto modeli však budú dôležité kvality človeka, ktorý Putina v prezidentskom kresle nahradí. Podľa mnohých analytikov je ešte predčasné uvažovať o tom, či Mišustin bude iba technickým premiérom, alebo sa časom vypracuje na politického ťažkotonážnika.

Kým pre väčšinu radových Rusov je to zatiaľ neznámy človek, vo vládnych štruktúrach si ho vysoko cenia za to, ako za desať rokov na čele úradu efektívne zreformoval výber daní. Podľa denníka Kommersant za posledných päť rokov príjmy štátnej pokladnice z výberu daní vzrástli jedenapolnásobne, a to aj napriek stagnácii ekonomiky.

Galeotti si však nemyslí, že by v tejto chvíli mal už Putin vybratého kandidáta, ktorý by ho nahradil na poste prezidenta. "Mišustin je mimoriadne kompetentný administrátor a technokrat. Nepredpokladám však, že Putin ho pripravuje na úlohu hlavy štátu. Nevyzerá to tak, že Mišustin je z prezidentského cesta. Ak Putin bude na čele Štátnej rady, na poste hlavy štátu potrebuje niekoho, kto bude dostatočne silný, bude sa na neho dať spoľahnúť a bude efektívny.

Na druhej strane táto osoba nemôže byť až taká silná, aby sa mohla stať vyzývateľom Putina. Z toho dôvodu to asi nebude nikto z terajších silných mužov v okolí Kremľa. Nezabúdajme, že štyri roky predtým ako sa Putin stal prezidentom, bol ešte len viceprimátorom Petrohradu. Nikto si nemyslel, že z neho bude hlava štátu. Podľa mňa Putin hľadá nového Putina. Niekoho efektívneho z mladšej generácie. Niekoho, kto je možno teraz primátorom nejakého mesta či gubernátorom," dodal britský expert.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Vladimir Putin #Rusko #Michail Mišustin
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku