"Zaoberá sa svojím odkazom. Putin sa bude zodpovedať len histórii. Zaujíma ho, ako sa bude o ňom hovoriť. Je to jeden z dôvodov, prečo nemôže len tak odstúpiť. Vníma to tak, že dve prezidentské obdobia sa snažil, aby sa mu Rusko nerozpadlo pod rukami. Teraz pracuje na tom, aby sa krajina dostala na úroveň svetovej veľmoci. Putin chce, aby toto bolo pri jeho mene v historických knihách,“ povedal pre Pravdu Galeotti.
Ruský prezident v stredu oznámil pripravované zmeny ústavy, ktoré trocha ukroja z právomocí hlavy štátu. Putinovo volebné obdobie v Kremli sa končí v roku 2024. Podľa súčasnej ústavy už nemôže opätovne kandidovať. Reformy by však mali smerovať k tomu, aby Putin zostal kľúčovým hráčom režimu, hoci nemusí zostať v pozícii prezidenta.
Celý svet sa snaží vytušiť, akým smerom sa vyberie šéf Kremľa. Vzťahy Západu a Moskvy sa výrazne zhoršili v roku 2014. Rusko vtedy anektovalo Krym a ním podporovaná vojna na východnej Ukrajine pokračuje doteraz.
"Zmeny v štruktúre moci v Moskve sú však vnútornou záležitosťou krajiny. Mali by sme ich sledovať, ale nie ich ovplyvňovať, ani by sme sa o to nemali pokúsiť. Dianie v Kremli momentálne nemá dosah na vzťahy Rusko – Západ. Zahraničná politika zostáva v rukách Putina. Čo bude po roku 2024, to sa ešte uvidí,“ reagovala pre Pravdu Kadri Liiková, expertka na ruskú politiku z Európskej rady pre zahraničné vzťahy.
"Západ so zmenami v ruskej štruktúre moci nič nemá a ani by sa nemal nejakým spôsobom zapojiť do tohto diania. Je to v zásade domáca záležitosť. Keby Západ niečo skúsil, a ešte by to aj nedopadlo dobre, iba by to bola voda na Putinov mlyn,“ povedal Galeotti.
"Iróniou je, že spustené zmeny môžu byť dobrou správou pre demokraciu v Rusku. Všetko, čo oslabuje mimoriadne silný prezidentský systém v krajine, aspoň trošku posilňuje úlohu parlamentu, tak by ho ľudia mohli vnímať vážnejšie. Teraz netvrdím, že Rusko nastúpilo na cestu demokracie. Ale tieto zmeny by možno, azda, vari mohli byť v dlhodobejšom horizonte pozitívne,“ tvrdí britský odborník.
"Nemyslím si, že existuje priame spojenie medzi politickými zmenami, ktoré Putin oznámil, a zahraničnou politikou. Tá sa riadi vlastnou logikou. Ruskí politici si myslia, že zahraničná politika krajiny je úspešná alebo dokonca veľmi úspešná. Ináč povedané, ťažko sa dá uveriť tomu, že by Putin pripustil, že urobil chyby, ktoré mu Západ pripisuje,“ povedal pre Pravdu Sergej Utkin z Primakovovho inštitútu svetovej ekonómie a medzinárodných vzťahov v Moskve. <PE>