Ako pripomína AFP, práve súčasná podoba legislatívy umožnila Putinovi zastávať post hlavy štátu celkovo až štyrikrát po tom, ako ho v úrade na jedno funkčné obdobie v rokoch 2008 – 2012 vystriedal Dmitrij Medvedev.
Ďalší z návrhov, ktoré agentúra označila za kľúčové, vyzýva prezidenta na zriadenie Štátnej rady v podobe, v ktorej by mohla koordinovať činnosť štátnych orgánov, definovať „hlavné trendy v domácej a zahraničnej politike“ a určovať „priority v sférach sociálneho a ekonomického rozvoja“. Hoci daný orgán už existuje a v súčasnosti nezohráva zásadnú úlohu, podľa AFP sa špekuluje, že práve na čelo takto posilnenej Štátnej rady by sa v budúcnosti mohol postaviť Putin.
Iná zmena ústavy zasa počíta s tým, že ruská ústava bude nadradená rozhodnutiam vyplývajúcim z medzinárodného práva. Tie by tak v prípade rozporu s ústavou nemali byť v Rusku aplikované. Kremeľ by podľa agentúry mohol túto zmenu využiť na to, aby nerešpektoval rozhodnutia medzinárodných súdov, ktoré momentálne pre mnohých Rusov predstavujú najvyššiu odvolaciu inštanciu.
Zavedené by však na základe návrhu ústavných zmien mali okrem iného byť aj nové obmedzenia pre výkon služby v štátnych funkciách – vrátane postu prezidenta. Vylúčené by mali byť osoby, ktoré majú cudzie pasy, prípadne práva na pobyt, alebo ktoré žili dlhodobo mimo územia Ruskej federácie. Kandidát na post prezidenta by musel na území štátu žiť trvalo najmenej 25 rokov. Tento návrh by mohol smerovať k diskvalifikácii niektorých čelných predstaviteľov opozície, akým je napríklad Alexej Navaľnyj, ktorý študoval v Spojených štátoch, píše AFP.
S návrhom, aby v ruskej ústave došlo k zmenám, prišiel Putin ešte minulú stredu v prejave k poslancom Federálneho zhromaždenia. Dolná komora ruského parlamentu by o návrhu zmien ústavy mala rokovať 23. januára, pričom „celoštátne dobrovoľné hlasovanie“ o tejto otázke by sa malo podľa dostupných informácií konať do 1. mája tohto roku.