„V mene obyvateľov provincie Kermán zaplatíme tri milióny dolárov v hotovosti komukoľvek, kto zabije Trumpa,“ uviedol Ahmad Hamza v prejave k svojim kolegom v parlamente. Či o vypísaní odmeny rozhodli iránski náboženskí vodcovia, však nepovedal.
Mesto Kermán, ktoré leží v rovnomennej provincii, bolo domovom Kásema Solejmáního, veliteľa iránskych elitných jednotiek Kuds, ktorého v Iraku 3. januára na príkaz Trumpa spolu s niekoľkými ďalšími ľuďmi zabil americký dron.
„Keby sme dnes mali jadrové zbrane, boli by sme chránení pred hrozbami. Mali by sme do našej agendy zaradiť výrobu rakiet dlhého doletu, ktoré budú schopné niesť nekonvenčné hlavice. To je naše prirodzené právo,“ povedal Hamza.
Spojené štáty a ich západní spojenci dlhodobo vinia Irán zo snahy vyrobiť jadrovú zbraň. Teherán ale trvá na tom, že sa o vývoj jadrovej zbrane nikdy neusiloval a usilovať nebude a zdôrazňuje, že má jadrový program len na energetické a výskumné účely.
V roku 2015 podpísal Irán medzinárodnú jadrovú dohodu s USA, Francúzskom, Britániou, Nemeckom, Ruskom a Čínou, v ktorej sa zaviazal obmedziť svoj jadrový program výmenou za zrušenie sankcií. Cieľom dohody bolo predĺžiť čas, za ktorý by bol Irán schopný vyrobiť jadrovú zbraň, keby o to začal usilovať.
Americký prezident Donald Trump však od dohody predvlani odstúpil a zaviedol proti Iránu nové sankcie. Teherán potom reagoval postupným vypovedaním dohody.
Tento mesiac Irán oznámil, že prestane dodržiavať limity na obohacovanie uránu, čo môže skrátiť čas potrebný na výrobu jadrovej bomby, ak o ňu bude snažiť. Traja európski signatári minulý týždeň za to podali na Irán sťažnosť. V pondelok Irán pohrozil, že pokiaľ bude túto sťažnosť riešiť Bezpečnostná rada OSN, môže Teherán odstúpiť od zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT).