Mnohí z nich tam prišli prvý raz po 75 rokoch. Aby sa nezabudlo, k akým hrôzam môže viesť systematicky vyvolávaná nenávisť k inej skupine obyvateľstva – iného etnika, náboženstva či sexuálnej orientácie.
V Osvienčime, v deň 75. výročia oslobodenia vyhladzovacieho tábora Auschwitz, sa včera zišli členovia kráľovských rodín, prezidenti a premiéri z takmer 60 krajín.
Na pietnej spomienke však tentoraz patrila pozornosť najmä ľuďom, ktorí prežili holokaust. "Chceli by sme, aby budúca generácia vedela, čím sme si prešli, a aby sa to už nezopakovalo,“ povedal 91-ročný David Marks, pôvodom z Rumunska, ktorý v tábore smrti prišiel o 35 príbuzných.
Medzi tými, ktorí sa po rokoch vrátili do Auschwitzu, bol aj 91-ročný Ernest Ehrmann, ktorý pochádza z Kráľovského Chlmca a teraz žije v Kanade. Do Auschwitzu bol deportovaný v roku 1944 a neskôr ho presunuli do iného tábora. "Nebol som tam dlho, len tri dni, ale je to miesto, kde som naposledy videl svojich rodičov. Vrátiť sa tam znamená ísť na miesto, kde som ich videl naposledy živých,“ povedal pre denník Guardian ešte pred cestou, na ktorú sa chystal s dcérou.
Dnes 87-ročná Eva Szepesiová, ktorá žije v Nemecku, sa zasa cez vojnu istý čas skrývala na Slovensku, odkiaľ ju v septembri v roku 1944 deportovali do tábora smrti. To, že jej mama a brat boli v tábore zavraždení, jej definitívne po skúmaní dokumentov potvrdila vnučka pred troma rokmi. Na mieste, kde si zachránila život aj preto, že klamala o svojom veku, sa chystala zapáliť sviečku tým, ktorí nemajú nijaký hrob.
Politici sa vo svojich príhovoroch zamerali na prísľuby, že hrôzy druhej svetovej vojny sa nebudú opakovať. Izraelský prezident Reuven Rivlin varoval pred šírením nenávisti a ohrozovaním demokracie. "Našou povinnosťou je bojovať proti antisemitizmu, rasizmu a fašistickej nostalgii – chorému zlu,“ vyhlásil Rivlin.
Poľský premiér Andrzej Duda, ktorý s Rivlinom položil vence k múru smrti, kde nacisti postrieľali tisíce ľudí, zasa zdôraznil, že prekrúcanie histórie, popieranie zločinov genocídy a holokaustu je znesvätením pamiatky obetí. "Budeme udržiavať pamiatku a chrániť pravdu o tom, čo sa tu dialo. Pravda o holokauste nesmie zomrieť,“ vyhlásil Duda.
Výročie oslobodenia Auschwitzu si zástupcovia desiatok štátov pripomínali minulý týždeň aj na Svetovom fóre o holokauste v Jeruzaleme. Toto fórum poznačil spor o mieru spoluviny na vypuknutí druhej svetovej vojny medzi Varšavou a Moskvou. Poľský prezident napokon do Jeruzalema necestoval. Kým ruský prezident Vladimir Putin bol zaradený medzi rečníkov, s Dudom sa nerátalo.
Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá sa zúčastnila na oboch podujatiach, vyzvala na boj proti fašizmu. "Fašizmus je stále živý aj u nás, v našej spoločnosti, a preto si myslím, že je veľmi dôležité, aby sme spoločnými silami urobili všetko pre to, aby sa opäť nedostal k moci,“ citovala Čaputovej vyhlásenie pre novinárov počas návštevy v tábore Auschwitz agentúra TASR.
Pred šírením antisemitizmu varoval aj hlavný poľský rabín Michael Schudrich. "Keď máte na prste malú infekciu, nebudete čakať, kým nebudete mať na celej ruke gangrénu. To isté platí aj pre antisemitizmus,“ povedal ešte pred pietnou spomienkou v bývalom vyhladzovacom tábore.
Podľa predsedu Svetového židovského kongresu Ronalda Laudera prejavy na zastavenie antisemitizmu nestačia. Upozornil na šírenie nenávisti cez internet a vyzval na prijatie legislatívy, ktorá by postihovala zločiny z nenávisti. "Musíme to zastaviť. Nanešťastie, väčšina vlád len rozpráva, ale nekonajú,“ povedal Lauder pre Deutsche Welle.
Práve Svetový židovský kongres financoval cestu vyše stovky ľudí z rôznych kútov sveta, ktorí prežili holokaust. Majú od 75 do 101 rokov. "Dôraz by mal byť na nich, nie na politických lídrov. Pri ďalšom väčšom výročí už možno o mnohých z nich prídeme,“ dodal. Najmladšia žena, ktorá sa narodila v Auschwitzi, má dnes 75 rokov, najstarší z tých, ktorí ho prežili, má 101.
