Bývalý vicepremiér a minister vnútra, ktorý je od neúspešného pokusu vynútiť si predčasné parlamentné voľby už pol roka v opozícii, rátal so skorým návratom k moci, len čo dobyje červené srdce Talianska. Bohatý poľnohospodársko-priemyselný región Emilia Romagna, ktorému od konca druhej svetovej vojny vládne ľavica, však Salviniho útoku odolal. Vďačí za to v značnej miere Sardinkám, hnutiu, ktoré sa v novembri zrodilo v Bologni, metropole Emilie Romagne a odvtedy sa rozšírilo po celej krajine, pričom sa stalo symbolom odporu voči Salviniho xenofóbneho a protiúniového kurzu.
Boli to jedny z najostrejšie sledovaných regionálnych volieb v modernej histórii Talianska. „Emilia Romagna bola tradične bezpečným regiónom ľavice, voľby tam v minulosti nevyvolávali väčšiu pozornosť, lebo ľudia ich výsledok považovali za vopred zaručený,“ povedal pre Euronews politológ Davide Vampa. „Tentoraz však išlo o veľmi tesný súboj. A ak by Salviniho pravica dosiahla symbolické víťazstvo, pre ľavicu by to znamenalo politické zemetrasenie,“ dodal.
Sám Salvini voľby vydával za referendum o konci krehkej vládnej koalície Demokratickej strany a protestného Päťhviezdičového hnutia (M5S). „Najskôr ich pošleme domov v nedeľu a potom doručíme vysťahovací dekrét vláde,“ napísal na sociálnej sieti v deň volebného moratória. „Keď prehrajú vo vlastnom dome (Emili Romagne), tak prirodzene budú mať problém na celoštátnej úrovni,“ varoval.
Zo Salviniho strany to bola zdanlivo reálna kalkulácia. Kandidátka Ligy na šéfku regiónu Lucia Borgonzoniová, námestníčka ministra kultúry v predchádzajúcej vláde, si až do volieb udržiavala v prieskumoch nepatrný náskok pred doterajším guvernérom z Demokratickej strany Stefanom Bonaccinim. V Bologni síce väčšina voličov oceňuje, že za Bonacciho si Emilia Romagna posilnila postavenie druhého najbohatšieho regiónu krajiny, zlepšila sa úroveň zdravotnej starostlivosti i verejných služieb a znížila sa nezamestnanosť, v menších mestách a na vidieku však Salvini mohol ťažiť z nespokojnosti rodinných firiem, ktoré svoje problémy pripisujú bezbrehej globalizácii.
O víťazstve Bonacciniho nad Borgonzoniovou o vyše sedem percentuálnych bodov napokon rozhodla rekordne vysoká volebná účasť. K volebným urnám prišlo vyše 67 percent registrovaných voličov, bezmála dvojnásobne viac ako v minulých voľbách.
„Salvini utrpel porážku. Vládna väčšina vyšla z volieb posilnená,“ citovala agentúra AFP lídra Demokratickej strany Nicolu Zingarettiho. Pripustil, že je to zásluha hnutia Sardiniek, ktoré dokázalo zmobilizovať odporcov krajnej pravice. „Sardinky boli rozhodujúce pre vysokú volebnú účasť,“ dodal.
Aj podľa analytika Wolfanga Piccoliho o výsledku rozhodli Sardinky, hnutie, ktoré založila hŕstka priateľov z Bologne po tom, čo na jeseň Salvini vyhlásil, že Emiliu Romagnu oslobodí od ľavice. Iniciatíva zvolávať masové mítingy v blízkosti predvolebných zhromaždení Ligy sa ujala aj v iných regiónoch Talianska, kde sa desaťtisíce demonštrantov tlačili ako sardinky na zaplnených námestiach. „Svojím spôsobom je však Salvini za výsledok kampane zodpovedný rovnako ako Sardinky. Tým, že sa každý deň všade ukazoval, zmobilizoval masu ľudí, ktorá by inak proti nemu nešla hlasovať,“ povedal pre denník Guardian.
Salvini v kampani zatienil aj Borgonzoniovú. Jeho slovné výpady proti migrantom a Európskej únii zaplnili internet, kde Liga investovala najviac zo všetkých strán do volebnej reklamy. Za najväčší predvolebný prešľap Salviniho talianske médiá označili jeho provokáciu proti tuniskej rodine, ktorá desaťročia žije na predmestí Bologne. Vodca Ligy minulý týždeň za prítomnosti kamier zazvonil Tunisanom pri ich dverách a opýtal sa, či predávajú drogy.
Ako sa prejaví prvá prehra Salviniho po sérii víťazstiev v regionálnych voľbách, to sa ešte len ukáže. Nathalie Tocciová, riaditeľka Talianskeho inštitútu pre medzinárodné vzťahy, nevylučuje možnosť, že pôjde o bod zvratu. „Hviezdy v talianskej politike stúpajú a klesajú ohromujúcim tempom a Salvini možno nebude výnimkou.“ povedala pre magazín Newsweek.