Belgický kráľ má štvrté dieťa, splodil ho s milenkou

Dlhé roky zapieral otcovstvo, vedecký dôkaz ho usvedčil z klamstva. Bývalý belgický panovník Albert II., ktorý má 85 rokov, dožije v hanbe. Nielenže podvádzal svoju manželku, ale navyše s milenkou splodil dcéru, o ktorej tvrdil, že nie je jeho potomok. Laboratórny test DNA ukázal, že Albert II., ktorému doživotne patrí kráľovský titul, je otec 51-ročnej Delphine Boelovej.

28.01.2020 15:35
Belgium Royal Scandal Foto: ,
Albert II. s manželkou Paolou na snímke z roku 2008
debata (10)

Kedysi dávno idylický otec troch detí teraz na staré kolená konečne priznal pravdu o štvrtom: „Jeho veličenstvo sa oboznámilo s výsledkami testu DNA a vedecké závery naznačujú, že je biologický otec pani Delphine Boelovej," napísal vo vyhlásení jeho právnik Alain Berenboom. Dodal, že kráľ rešpektuje fakt, že ide o nemanželskú dcé­ru.

Od senzácie v knihe k podozrivému prejavu

Prvá informácia o tom, že Boelovú splodil Albert II., sa objavila v roku 1997 v jednom satirickom časopise, čo, pochopiteľne, vyznelo ako výmysel. O dva roky však talentovaný iba 18-ročný Mario Danneels, ktorý sa veľmi zaujímal o dejiny, napísal životopisnú knihu o panovníkovej manželke Paole. Zmienil sa o dávnejšom mileneckom vzťahu Alberta II. s matkou Boelovej. S tým, že Delphine Boelová je jeho dcéra. Kráľovský dvor to označil za klebetu, matka Boelovej sa odmietla vyjadriť.

V decembri 1999 Albert II. prekvapil Belgičanov, keď v tradičnom vianočnom prejave poodhalil problémy v manželstve: „Kráľovná a ja si pamätáme veľmi šťastné obdobia, ale aj krízu, ktorú náš pár zažil. Veľmi dávno sme spoločne dokázali prekonať ťažkosti a znovu nájsť hlboké pochopenie a lásku." Médiá to chápali ako náznak, že by naozaj mohol mať mimomanželské di­eťa.

Kráľ je môj otec, tvrdila Boelová

Kauza sa oživila až v máji 2005, keď Boelová poskytla rozhovor stanici France 3. Prvýkrát verejne ukázala prstom na Alberta II. Pokračovala, že matka, ktorá mala šľachtický titul barónka, sa jej zdôverila o skutočnom biologickom otcovi, keď mala 18 rokov. Boelová tiež tvrdila, že sa jej podarilo telefonovať s ním, ale odbil ju: „Nie ste moja dcéra." Zároveň ju požiadal, aby mu dala pokoj so svojím príbehom.

Boelová sa nevedela zmieriť s ponížením, že biologický otec sa k nej nepriznáva. Rozhodla sa preto v júni 2013 pohnať kráľa na súd. Albert II., ktorý panoval od augusta 1993 do svojej abdikácie v júli 2013, mal však vtedy ešte výsadu imunity. So žiadosťou, aby poskytol vzorku DNA s cieľom určiť otcovstvo, preto nepochodila.

Delphine Boelová so svojím mužom Jamesom... Foto: SITA/AP, Thierry Charlier
Belgicko / Delphine Boelová / Delphine Boelová so svojím mužom Jamesom O'Hareom na snímke z roku 2008

Po abdikácii sa na Alberta II. už imunita nevzťahovala a Boelová to využila, aby sa súdnou cestou pokúsila dokázať svoje tvrdenie. V marci 2017 neuspela na prvostupňovom súde, ale podala odvolanie a v novembri 2018 sa konečne mohla potešiť. Odvolací súd vyzval Alberta II. aby umožnil porovnanie svojej vzorky DNA.

Kráľ mal na výber. Mohol nesúhlasiť, čím by potvrdil, že Boelová je jeho biologická dcéra. V Belgicku totiž súdy odmietnutie laboratórnych testov DNA automaticky považujú za priznanie k otcovstvu. Alebo súhlasiť bez otáľania, pretože súd mu pohrozil, že ak neposkytne vzorku DNA, za každý deň bude platiť pokutu až 5-tisíc eur. Nakoniec sa zmieril s tým, že o pravde rozhodne v laboratóriu súdom určený znalec. A tá je napokon na strane Boelovej.

Mala by zdediť štvrtinu majetku

Albert II. v pozícii korunného princa prežíval nádherné prvé roky manželstva. S Paolou sa zosobášil rok od ich zoznámenia, svadbu mali v júli 1959. Od apríla 1960 do októbra 1963 mu porodila tri deti. Belgičanov nadchýnali krásne fotografie rodiny budúceho panovníka.

Niekedy v období 1969 – 1970 bola skutočnosť už opačná. Šuškalo sa dokonca, že manželstvo sa asi rozpadne. Nakoniec vážnu krízu zvládli a našli k sebe cestu späť.

Po priznaní otcovstva sa nič oficiálne nezmení na panovníckom dvore, lebo podľa zákonov sa považujú za členov kráľovskej rodiny len manželské deti, čo v prípade Boelovej neplatí.

V nástupníctve teda zostane všetkom po starom a ona nedostane nijaký titul. Na druhej strane by mala po smrti Alberta II. zdediť štvrtinu jeho majetku. Deliť by sa mal rovnakými podielmi medzi ňu a jej troch nevlastných súrodencov.

© Autorské práva vyhradené

10 debata chyba
Viac na túto tému: #Belgicko #Albert II. #kráľ #nemanželské dieťa