Kedysi dávno idylický otec troch detí teraz na staré kolená konečne priznal pravdu o štvrtom: „Jeho veličenstvo sa oboznámilo s výsledkami testu DNA a vedecké závery naznačujú, že je biologický otec pani Delphine Boelovej," napísal vo vyhlásení jeho právnik Alain Berenboom. Dodal, že kráľ rešpektuje fakt, že ide o nemanželskú dcéru.
Od senzácie v knihe k podozrivému prejavu
Prvá informácia o tom, že Boelovú splodil Albert II., sa objavila v roku 1997 v jednom satirickom časopise, čo, pochopiteľne, vyznelo ako výmysel. O dva roky však talentovaný iba 18-ročný Mario Danneels, ktorý sa veľmi zaujímal o dejiny, napísal životopisnú knihu o panovníkovej manželke Paole. Zmienil sa o dávnejšom mileneckom vzťahu Alberta II. s matkou Boelovej. S tým, že Delphine Boelová je jeho dcéra. Kráľovský dvor to označil za klebetu, matka Boelovej sa odmietla vyjadriť.
V decembri 1999 Albert II. prekvapil Belgičanov, keď v tradičnom vianočnom prejave poodhalil problémy v manželstve: „Kráľovná a ja si pamätáme veľmi šťastné obdobia, ale aj krízu, ktorú náš pár zažil. Veľmi dávno sme spoločne dokázali prekonať ťažkosti a znovu nájsť hlboké pochopenie a lásku." Médiá to chápali ako náznak, že by naozaj mohol mať mimomanželské dieťa.
Kráľ je môj otec, tvrdila Boelová
Kauza sa oživila až v máji 2005, keď Boelová poskytla rozhovor stanici France 3. Prvýkrát verejne ukázala prstom na Alberta II. Pokračovala, že matka, ktorá mala šľachtický titul barónka, sa jej zdôverila o skutočnom biologickom otcovi, keď mala 18 rokov. Boelová tiež tvrdila, že sa jej podarilo telefonovať s ním, ale odbil ju: „Nie ste moja dcéra." Zároveň ju požiadal, aby mu dala pokoj so svojím príbehom.
Boelová sa nevedela zmieriť s ponížením, že biologický otec sa k nej nepriznáva. Rozhodla sa preto v júni 2013 pohnať kráľa na súd. Albert II., ktorý panoval od augusta 1993 do svojej abdikácie v júli 2013, mal však vtedy ešte výsadu imunity. So žiadosťou, aby poskytol vzorku DNA s cieľom určiť otcovstvo, preto nepochodila.
Foto: SITA/AP, Thierry Charlier
Po abdikácii sa na Alberta II. už imunita nevzťahovala a Boelová to využila, aby sa súdnou cestou pokúsila dokázať svoje tvrdenie. V marci 2017 neuspela na prvostupňovom súde, ale podala odvolanie a v novembri 2018 sa konečne mohla potešiť. Odvolací súd vyzval Alberta II. aby umožnil porovnanie svojej vzorky DNA.
Kráľ mal na výber. Mohol nesúhlasiť, čím by potvrdil, že Boelová je jeho biologická dcéra. V Belgicku totiž súdy odmietnutie laboratórnych testov DNA automaticky považujú za priznanie k otcovstvu. Alebo súhlasiť bez otáľania, pretože súd mu pohrozil, že ak neposkytne vzorku DNA, za každý deň bude platiť pokutu až 5-tisíc eur. Nakoniec sa zmieril s tým, že o pravde rozhodne v laboratóriu súdom určený znalec. A tá je napokon na strane Boelovej.
Mala by zdediť štvrtinu majetku
Albert II. v pozícii korunného princa prežíval nádherné prvé roky manželstva. S Paolou sa zosobášil rok od ich zoznámenia, svadbu mali v júli 1959. Od apríla 1960 do októbra 1963 mu porodila tri deti. Belgičanov nadchýnali krásne fotografie rodiny budúceho panovníka.
Niekedy v období 1969 – 1970 bola skutočnosť už opačná. Šuškalo sa dokonca, že manželstvo sa asi rozpadne. Nakoniec vážnu krízu zvládli a našli k sebe cestu späť.
Po priznaní otcovstva sa nič oficiálne nezmení na panovníckom dvore, lebo podľa zákonov sa považujú za členov kráľovskej rodiny len manželské deti, čo v prípade Boelovej neplatí.
V nástupníctve teda zostane všetkom po starom a ona nedostane nijaký titul. Na druhej strane by mala po smrti Alberta II. zdediť štvrtinu jeho majetku. Deliť by sa mal rovnakými podielmi medzi ňu a jej troch nevlastných súrodencov.