Stern patril k vedúcim osobnostiam medzinárodného tímu, ktorý vytvoril funkčnú definíciu antisemitizmu. V roku 2005 ju prijali viaceré medzinárodné organizácie.
"Antisemitizmus je tu tisícročia. Ľudia podporujúci konšpiračné teórie, ktoré sa s ním spájajú, si myslia, že im poskytuje vysvetlenie problémov sveta. Holokaust bol niečo príšerné. Obávam sa však, že je nesprávne sa domnievať, že jeho hrôzy odstránili antisemitizmus. Vieme o holokauste mimoriadne veľa. Napriek tomu to ľuďom nebráni, aby sa nenávistne vyjadrovali o iných,“ povedal pre Pravdu v exkluzívnom rozhovore Stern.
Podľa odborníka sú dnes terčom takýchto vyhlásení často migranti. Konšpiračné teórie tak hľadajú nepriateľov, ktorí vraj spôsobujú problémy. "Tento prístup sa často spája s politickou pravicou, ale antisemitizmus existuje aj medzi politickou ľavicou,“ pripomenul Stern.
Expert na extrémizmus má vlastné skúsenosti s holokaustom. "Rodina môjho otca pochádza z Maďarska. Niektorí z jej členov prežili, ale mnohí zomreli v Auschwitzi. Stratil som bratancov a sesternice,“ povedal Stern.
Nová situácia
V pondelok na 75. výročie oslobodenia Auschwitzu zaznievali výzvy, že história sa nesmie opakovať. No prípadov antisemitizmu pribúda vo viacerých štátoch. "V istých krajinách sme svedkami nárastu násilných činov proti Židom. V spoločnosti sa šíri antisemitizmus, na základe ktorého majú Židia pocit, že nemôžu žiť ako ostatní ľudia a že vo svojich krajinách nemôžu existovať ako Židia,“ uviedol vlani v októbri Ioannis Dimitrakopulos, predstaviteľ Agentúry Európskej únie pre základné práva. "Je to problém, ktorý sa týka všetkých členských štátov EÚ, hoci krajiny ako Nemecko a Francúzsko zasahuje viac. V nich funguje väčší počet židovských komunít, život Židov je preto viditeľnejší,“ vysvetlil Dimitrakopulos.
Prieskum Agentúry EÚ pre základné práva v roku 2018 v 12 krajinách únie medzi 16 500 ľuďmi židovského pôvodu ukázal, že až 90 percent respondentov vníma nárast antisemitizmu a 85 percent opýtaných to považuje za vážny problém.
Jean-Yves Camus z Francúzskeho inštitútu pre medzinárodné a strategické vzťahy hovorí, že čo sa týka informovania o holokauste, ktorý si vyžiadal okolo šesť miliónov obetí, svet čelí úplne novej situácii.
"Poslední, ktorí prežili, už onedlho nebudú medzi nami. Vzdelávacie inštitúcie a organizácie, ktoré sa venujú zachovaniu spomienky na holokaust, sa snažia nájsť nové spôsoby, ako mladým ľuďom vysvetliť, čo sa stalo. Malo by to zabrániť antisemitizmu. Je to správne, ale musíme sa pozrieť pravde do očí. Mnohí z tých, čo holokaust prežili, strávili veľa času, aby nám ukázali, čo videli. Napriek tomu medzi nami žijú popierači holokaustu a neonacisti a antisemitizmus je v posledných rokoch na vzostupe,“ reagoval pre Pravdu Camus.
Profesor a riaditeľ Centra pre výskum radikálnej pravice Matthew Feldman verí, že stále je absolútne nevyhnutné priamo navštevovať miesta najväčšej hrôzy a zároveň hľadať spôsoby, ako zaujať nové generácie.
"Beriem študentov do Auschwitzu a iných vyhladzovacích táborov, ktoré vytvorili nacisti po okupácii Poľska. Je zásadné, aby ľudia chápali rozsah holokaustu, aby priamo na mieste videli, aká je to urážka ľudstva,“ povedal pre Pravdu Feldman. Podľa odborníka minimum toho, čo sa dá v dnešnom internetovom svete urobiť, je zaujímať sa o múzeum Auschwitz-Birkenau. To na výročie oslobodenia vyhladzovacieho tábora dosiahlo svoj ciel mať na sociálnej sieti Twitter minimálne jeden milión sledujúcich.
Neexistuje zázračný recept
Aj Camus, podobne ako Stern, pripomína, že v súčasnej dobe antisemitizmus nie je len záležitosť extrémnej pravice. "Nečakali sme, že medzi ľuďmi, ktorí sa stali občanmi našich krajín, sa uchytí antisemitizmus islamistických skupín. Nevieme na to veľmi reagovať. Nevenovali sme ani dostatok pozornosti antisemitizmu krajnej ľavice, ktorý sa často skrýva za antisionizmus a môže sa snažiť delegitimizovať existenciu Izraela,“ vysvetlil Camus.
Stern je autorom knihy Súčasný antisemitizmus: V čom je rovnaký, v čom sa líši a ako s ním bojovať. Priznáva však, že na to, ako čeliť nenávisti, neexistuje jeden zázračný recept. Stern verí, že ani definícia antisemitizmu, na ktorej sa podieľal, by nemala cenzurovať čo najslobodnejšiu debatu. "Špeciálne sa to týka akademickej pôdy, na ktorej potrebujeme voľnosť, aby sme mohli študentov vystaviť aj názorom, ktoré môžu pokladať za problematické,“ vyhlásil Stern.
Odborník však pokladá za dôležité, aby spoločnosť dokázala reagovať, keď rôznym formám nátlaku čelia celé skupiny obyvateľstva. A nemusí ísť len o Židov.
"Napríklad v USA sme svedkami výpadov namierených na imigrantov či moslimov. Najhorším útokom proti Židom bola streľba v synagóge v Pittsburghu v októbri 2018. Páchateľ zabil 11 ľudí. Strelec tvrdil, že má obavy z ľudí, ktorí prichádzajú z Mexika. Podľa neho sú to Židia, ktorí podporujú migráciu. Preto zaútočil na synagógu. V auguste vrah v El Pase zabil 22 ľudí. Jeho terčom boli Mexičania, ale oboch páchateľov spája rovnaká ideológia. Že niekto je cudzí, že útočí a je potrebné ho zastaviť. Vidíme, že nenávisť v mnohých krajinách politikom funguje ako nástroj na prilákanie voličov. Preto ju používajú,“ povedal Stern.