„Moja vízia ponúka riešenie, ktoré je výhrou pre obe strany,“ vyhlásil americký prezident a izraelský premiér Benjamin Netanjahu, ktorý stál po jeho boku, mu pritakal. „Dohoda storočia“, ako ju označil Netanjahu, však má háčik. Chýba jej druhá strana. Palestínčania, ktorých do Bieleho domu nepozvali, ju zavrhli ako „sprisahanie“ a „zaucho storočia“.
Väčšina znalcov Blízkeho východu je skeptická. Šesť rokov po krachu posledných mierových rozhovorov sa ich nový štart nečrtá. „Nik neočakáva, že to bude tvoriť základ akejkoľvek mierovej dohody, alebo že by to mohlo viesť k nejakému životaschopnému diplomatickému procesu zameranému na vyriešenie otvorených otázok,“ povedal pre Pravdu Nathan Brown, profesor politológie a medzinárodných vzťahov z Univerzity Georgea Washingtona.
Jeffrey VanDenBerg z americkej Druryho univerzity tiež nepovažuje plán, na ktorom tri roky pracoval Trumpov blízkovýchodný poradca Jared Kushner, za uskutočniteľný. „Aj keď je potrebné privítať všetky dobromyseľné pokusy dosiahnuť rokovaním riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu, Trumpov návrh má len veľmi malú šancu na úspech,“ povedal VanDenBerg pre Pravdu. „Vznikol totiž bez účasti Palestínčanov, a preto ani neprekvapuje, že vo všetkých dôležitých sporných otázkach sú podmienky návrhu naklonené v prospech Izraela. K Izraelu sa pripoja všetky osady na západnom brehu, včlení sa doň údolie Jordánu, Izrael získa kontrolu nad vzdušným priestorom nad Palestínou, Jeruzalem bude nedeliteľný pod izraelskou zvrchovanosťou, palestínski utečenci nezískajú právo na návrat do Izraela a dostanú iba podmienečnú možnosť vrátiť sa do nového palestínskeho štátu,“ vymenúva expert z Druryho univerzity kľúčové body plánu, ktoré sú pre Palestínčanov ťažko prijateľné.
Stimuly pre Palestínčanov
Na druhej strane treba pripustiť, že vzhľadom na výrazne proizraelskú Trumpovu politiku, ktorý uznal Jeruzalem za hlavné mesto Izraela, predvlani tam premiestnil americkú ambasádu a minulý rok vyhlásil, že výstavbu židovských osád na okupovanom Západnom brehu Jordánu už Washington na rozdiel od OSN nepovažuje za porušenie medzinárodného práva, plán ráta aj s istými gestami voči Palestínčanom. V prvom rade im priznáva právo na vlastný štát, čo len málokto očakával od plánu z pera Kushnera, silne proizraelského Trumpovho zaťa, kvôli ktorému prezidentova dcéra Ivanka konvertovala na judaizmus. Palestínčanom tiež sľubuje investície vo výške 50 miliárd dolárov, strojnásobenie hrubého domáceho produktu a milión nových pracovných miest v priebehu desiatich rokov. Za zrieknutie sa nároku na údolie Jordánu a územia so židovskými osadami zase majú byť odškodnení získaním púštnych oblastí pozdĺž hranice s Egyptom. Ak by Palestínčania prikývli na Trumpom ponúkanú mapu, kde ich budúci štát pripomína ementál s množstvom dier v podobe židovských osád, na revanš by dostali tunel aj s traťou pre rýchlovlaky, ktorý by spojil Západný breh Jordánu s Pásmom Gazy.
„Stimulmi pre Palestínčanov sú významné finančné záväzky a prísľub štátnosti,“ pripúšťa VanDenBerg. „Trumpovmu plánu tiež nahráva, že mnohé arabské štáty buď vycúvali z palestínskeho problému, alebo dokonca plán potichu schválili. Napriek tomu je takmer isté, že to nie sú podmienky, ktoré by boli Palestínčania ochotní prijať, a preto plán nepomôže postúpiť pri riešení konfliktu,“ predpovedá expert z Druryho univerzity.
Jeruzalemské jablko sváru
Ani Joel Migdal, profesor medzinárodných štúdií z Washingtonskej univerzity, nevidí vyhliadky Trumpovho plánu ružovo. „Žiaľ, ničím neprispieva k dosiahnutiu mieru medzi Palestínčanmi a Izraelom,“ povedal pre Pravdu. „V pláne nie sú uspokojené základné požiadavky, na ktorých Palestínčania trvajú – aby mali súvislý štát na Západnom brehu a v Gaze, suverenitu vrátane možnosti robiť samostatnú zahraničnú politiku, zabezpečené vlastnícke práva na pôdu, vyriešenú utečeneckú otázku a istú kontrolu nad posvätnými miestami v Jeruzaleme,“ myslí si Migdal, podľa ktorého mierový plán svojou nevyváženosťou môže, naopak, viesť k vyostreniu konfliktu. „K mieru to nepovedie a proces to môže ešte skomplikovať, pretože izraelským lídrom ponúka ilúziu, že v záujme dosiahnutie mieru nemusia robiť kompromisy.“
Kameňom úrazu v Trumpovom pláne je popri legalizácii anexie židovských osád predovšetkým budúcnosť Jeruzalema. Palestínčania si na prevažne arabskú východnú časť mesta, ktorú Izrael v roku 1967 obsadil a neskôr anektoval, robia nároky ako na svoje hlavné mesto. Izrael, naopak, celý Jeruzalem označuje za svoje nedeliteľné hlavné mesto, s čím ráta aj Trumpov plán. Palestínčania by si podľa neho svoju metropolu mali zriadiť v obci Abú Dísu, ktorá leží neďaleko Jeruzalemu, s čím však oni nesúhlasia. „Odkazujem Trumpovi a Netanjahuovi: Jeruzalem nie je na predaj, žiadne z našich práv nie je na predaj a na licitovanie,“ vyhlásil šéf palestínskej samosprávy Mahmúd Abbás. „Váš plán je sprisahanie, a to neprejde,“ citoval ho denník Guardian.
Obojstranne výhodné
<A>Načo bolo dobré zverejňovať mierový plán, o ktorom bolo vopred jasné, že bude pre Palestínčanov neprijateľný? Profesor Kalifornskej univerzity James Gelvin za tým vidí vnútropolitické turbulencie, ktoré doma prežívajú Trump i Netanjahu. Proti izraelskému premiérovi, ktorého začiatkom marca čakajú predčasné voľby, iba pár hodín pred zverejnením Trumpovho plánu vzniesol generálny prokurátor obžalobu z korupcie. V rovnakom čase proces ústavnej žaloby proti americkému prezidentovi, ktorého tiež tento rok čakajú voľby, vstúpil do novej fázy.
„Trump konštatoval, že jeho plán je obojstranne výhodný. A to skutočne je: Pre Trumpa a Netanjahua,“ povedal pre Pravdu Gelvin, podľa ktorého obaja sa pokúšajú od svojich problémov so zákonmi odviesť pozornosť. „Trump sa, prirodzene, snaží posilniť svoje politické vzťahy s konzervatívnymi kresťanskými a židovskými kruhmi v čase, keď čelí impeachmentu v Senáte. Čerstvo obžalovaný Netanjahu zase dostal príležitosť bez svojho hlavného politického oponenta sa postaviť na pódium a vrátiť sa domov s takzvaným mierovým plánom, ktorý mu dáva všetko, čo chce: suverenitu nad Jeruzalemom, suverenitu, čo je eufemizmus pre anexiu, nad židovskými osadami na Západnom brehu a údolím Jordánu, pritom nedáva Palestínčanom právo na návrat z území, odkiaľ boli vyhnaní,“ dodal Gelvin.