Reakcie na brexit: Macron napísal Britom otvorený list

„Drahí britskí priatelia, odchádzate z Európskej únie, ale neodchádzate z Európy,“ napísal Macron v liste v angličtine, ktorý v sobotu zverejnil na Facebooku. Brexit v ňom označil za „šok pre Európanov“, zdôraznil však, že Francúzsko vždy rešpektovalo toto zvrchované rozhodnutie britských voličov v referende z júna 2016.

Macron pripomenul, že tento rok bude 80. výročie dramatickej výzvy francúzskeho hrdinu druhej svetovej vojny Charla de Gaulla, ktorý 18. júna 1940 z Londýna apeloval na Francúzov, aby pokračovali v boji, kým čakajú na britskú a americkú pomoc proti nacistickému Nemecku.

„Francúzi vedia, že sú dlžní Britom, ktorí umožnili, aby naša republika prežila. V júni prídem do Londýna, aby som tomuto mestu udelil Rad Čestnej légie ako prejav úcty nesmiernej odvahe celej tejto krajiny a jej obyvateľov,“ uviedol Macron.

Poukázal tiež na to, že „Spojené kráľovstvo bolo ústredným aktérom v európskom projekte… vplyvnejším aktérom, než si samotní Briti často mysleli“.

Macron však pripustil, že neistota okolo brexitu nie je ešte zažehnaná, aspoň nie v oblasti obchodných vzťahov. Varoval v tejto súvislosti pred „škodlivou konkurenciou“ oboch strán s tým, že prístup Británie na trh EÚ bude závisieť od toho, nakoľko bude dodržiavať pravidlá Únie.

USA chcú s Britániou silné vzťahy

Spojené štáty plánujú naďalej budovať silné vzťahy s Britániou aj po jej vystúpení z Európskej únie. Americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo to vyhlásil po tom, ako Spojené kráľovstvo v piatok oficiálne vystúpilo z 28-členného bloku.

„Teší ma, že Spojené kráľovstvo a EÚ dospeli k dohode o brexite, ktorá ctí vôľu Britov,“ napísal na Twitteri šéf americkej diplomacie.

"Naďalej budeme pokračovať v budovaní silných, produktívnych a prosperujúcich vzťahov s Veľkou

Prodi očakáva návrat Británie do EÚ

Bývalý predseda Európskej komisie (EK) Romano Prodi vníma vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ s ľútosťou, domnieva sa však, že krajina sa za najneskôr 20 rokov znova vráti do Únie.

„Som presvedčený, že Briti budú mať problémy a za 15 alebo najneskôr 20 rokov sa znova vrátia,“ povedal Prodi v sobotu na podujatí v Turíne. Jeho vyjadrenia citované v talianskych médiách priniesla agentúra APA.

„Dnešok nie je pekným dňom pre Európu. Veľká Británia znamenala pre Európu veľa, a to z politického, ako aj finančného a vedeckého hľadiska,“ uviedol Prodi. „Veľká Británia však bola najnepokojnejšou krajinou Európy. Vzťahy s ňou boli vždy náročné. Pri každom rozhodnutí bolo s nimi v EÚ potrebné bojovať,“ dodal taliansky politik, ktorý viedol EK v rokoch 1999 – 2004.

Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska oficiálne vystúpilo z Európskej únie v piatok o 23.00 h miestneho času (polnoc SEČ). Začalo sa tým 11-mesačné prechodné obdobie, počas ktorého budú obe strany rokovať o svojich budúcich vzťahoch v oblastiach, ako sú obchod či bezpečnosť.

Britská tlač o brexite: Krajina je rozdelená

Britské denníky v sobotňajších vydaniach naznačili, že krajina je v súvislosti s brexitom naďalej rozdelená a panuje v nej neistota, aj keď v piatok o 23.00 h miestneho času (polnoc SEČ) oficiálne vystúpila z Európskej únie.

„Čo ďalej?“ pýta sa podobne ako viaceré ďalšie britské médiá stredoľavicový denník i, zatiaľ čo stredopravicový The Daily Telegraph na titulnej strane zdôrazňuje, že britský premiér Boris Johnson „zvyšuje tlak“ v súvislosti s rokovaniami o dohode o budúcich vzťahoch s Bruselom.

„Odchádzajte, nebojujte,“ uviedol probrexitový bulvárny denník The Sun v odkaze na známe protivojnové heslo „Milujte sa, nebojujte“. Pripomenul tiež, že premiér Johnson prisľúbil urovnanie trpkých rozporov v otázke brexitu.

„Brexit dokončený,“ hlása hlavný titulok jeho bulvárneho konkurenta, denníka Daily Mail.

Ľavicový The Guardian uviedol, že vystúpenie z EÚ je pre niektorých Britov „Dňom nezávislosti“, pre iných však dňom „národného smútku“.

The Daily Mirror napísal, že Spojené kráľovstvo sa prebudí do budúcnosti mimo EÚ, čo označil za „historický moment“. Politických lídrov krajiny však súčasne vyzval: „Teraz vybudujte Britániu, aká nám bola sľúbená…“

Prvým februárovým dňom sa začína 11-mesačné prechodné obdobie, počas ktorého budú pre Britániu aj naďalej platiť európske pravidlá, no nebude už musieť prispievať do rozpočtu EÚ. Kľúčovým bodom je vyrokovanie dohody o budúcich vzťahoch medzi oboma stranami v oblastiach obchodu, bezpečnosti či politickej spolupráce. Predstavitelia v Bruseli varujú, že daný časový rámec je mimoriadne ambiciózny, no Johnson predĺženie prechodného obdobia odmieta.

Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell oznámil, že v Spojenom kráľovstve začína v sobotu ako v tretej krajine pôsobiť nová „delegácia EÚ“ – diplomatické zastupiteľstvo Únie, na ktorého čele bude veľvyslanec Joao Vale de Almeida z Portugalska.

„Hoci ľutujeme rozhodnutie Spojeného kráľovstva vystúpiť z našej Únie, plne rešpektujeme túto voľbu a sme pripravení pohnúť sa vpred,“ uviedol Borrell vo vyhlásení.

Denník The Daily Telegraph vo svojej správe uviedol, že Johnson „sa pripravuje na zavedenie plných colných a hraničných kontrol všetkého európskeho tovaru vstupujúceho do Spojeného kráľovstva po brexite“. Tento sprísnený postoj je podľa správy zameraný na posilnenie pozície britských vyjednávačov voči Bruselu.

R. Whitman: Dôjde k zmene rovnováhy medzi malými a veľkými štátmi

Ekonomický vplyv brexitu na Európsku úniu bude odlišný pre jednotlivých členov, dôjde k zmene rovnováhy medzi malými a veľkými štátmi. Povedal profesor politológie na univerzite v anglickom Kente a pravidelný spolupracovník londýnskeho politického inštitútu Chatham House Richard Whitman.

„V prípade Nemecka, ktoré je významnou exportnou silou už hotových produktov, najmä automobilov, je tu možnosť, že nastane pokles exportu do Británie. Práve tento druh tovaru bude najviac postihnutý ako následok zvýšených bariér v obchodovaní,“ vysvetlil profesor.

Ďalším znevýhodneným štátom bude podľa analytika Írska republika, ktorá zmeny v obchodovaní pocíti najmä v „potravinárskom priemysle a v spracúvaní potravín“. Dodal taktiež, že ak Británia napokon opustí Úniu bez dohody, práve Írsko bude týmto odchodom postihnuté najviac.

Najmenej sa odchod Británie podľa profesora ekonomicky dotkne menších štátov, najmä v strednej Európe. „Zdá sa však, že niektoré z nich sa obávajú toho, čo môže po brexite nastať v oblastiach bezpečnosti a obrany,“ povedal Whitman.

Situácia nemusí však mať na členské štáty nevyhnutne len negatívny dopad, myslí si profesor. „Brexit môže mať aj benefičné následky, napríklad v rámci pohybu pracovnej sily pre Poľsko. Krajina momentálne pociťuje nedostatok pracovných síl, ktoré však pre svoje hospodárstvo potrebuje. Nielenže odíde z krajiny menej Poliakov, ale môže nastať aj tzv. repatriácia poľských pracovníkov, ktorí emigrovali do Británie za prácou,“ vysvetlil profesor.

Skutočnosť, že EÚ opustil jeden z najväčších a najaktívnejších štátov, bude podľa profesora mať vplyv na „celkové nastavenie Únie“.

„Vytváranie európskej politiky je o budovaní koalície a advokačných skupinách. Ak stratíte štát, v tomto prípade veľmi aktívny členský štát, nevyhnutne sa zmení budúca podoba a fungovanie týchto koalícií na dennej báze,“ povedal.

Podľa analytika dlhodobé následky brexitu ovplyvnia najmä európsky rozpočet, riešenie otázok obrany a politickej integrácie a, samozrejme, vzájomného obchodovania. „Potenciálne nastane aj strata jednoduchšieho prístupu k britského kapitálu, k bankovým expertízam z finančného centra Londýna, finančné firmy už nebudú môcť poskytovať svoje služby voľne po Európe,“ dodal Whitman.

Vyrokovanie jasných obchodných podmienok do konca roka 2020 je prioritou pre obe strany, no nie je to jediná oblasť, na ktorej Únii záleží. „Rybolov je veľmi dôležitá téma pre niektoré členské štáty, možno viac ako by sa zdalo, ak vezmeme do úvahy veľkosť tohto sektoru v rámci EÚ,“ vysvetlil profesor. Týmito štátmi sú primárne Španielsko a Francúzsko.

Abrahám: Vstupujeme do prechodného obdobia

Tento rok sa odchodom Spojeného kráľovstva z Európskej únie (EÚ) mnoho vecí nezmení, pretože vstupujeme do prechodného obdobia a nie do tvrdého brexitu, kde by doslovne padli závory a obchod a spolupráca by sa takmer zastavili. Pre TASR to uviedol politológ a rektor na Bratislavskej medzinárodnej škole liberálnych štúdií (BISLA) Samuel Abrahám.

Zároveň objasnil dôvody, pre ktoré mohlo chcieť Spojené kráľovstvo odísť z EÚ. „Británia má svoju imperiálnu históriu, prepojenie na krajiny Commonwealthu a USA. Užšie a užšie prepojenie na EÚ bolo mnohými vnímané, že Británia stráca kontrolu nad svojou suverenitou. Väčšinou to nie je pravda, pretože EÚ je voľné zoskupenie štátov, ktoré môžu veci postupne meniť a EÚ sa musí prispôsobiť jednotlivým členom, pretože každý člen má vo veľa prípadoch právo veta. Nešťastné referendum z roku 2016 malo umlčať rebelov v konzervatívnej strane, ale vďaka okolnostiam a množstvu klamstiev sa podarilo vyhrať zástancom brexitu,“ povedal. Doplnil, že referendum sa udialo počas utečeneckej krízy a to poskytlo populistom ako Nigel Farage skvelú príležitosť vyvolať strach flagrantnými klamstvami.

„Na druhej strane, do Británie chce isť množstvo občanov EÚ a samozrejme ešte viac tých zvonka. To vytvára obrovský tlak na veľkorysý sociálny a zdravotný systém. A mnoho Britov, hlavne stredná a nižšia vrstva, mala pocit nespravodlivosti, že oni stratia prácu a sociálny systém využívajú prisťahovalci. Na tomto dokázali populisti úspešne pracovať,“ podotkol.

Brexit však bol podľa Abraháma napriek tomu šok. „Mnohým je jasné, že členstvo v EÚ prináša viac benefitov ako strát pre celú krajinu. Ľudia však menej pozerajú na makroekonomické ukazovatele ako do svojej peňaženky a okolo seba,“ upozornil.

Vyjednávanie v ekonomickej sfére medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ bude podľa Abraháma ťažké, pretože obe strany budú chcieť pokračovať v obchode bez veľkých prekážok a Škóti a Severní Íri budú tlačiť na Westminster, aby sa vyjednala čo najslabšia colná únia. „Na druhej strane, EÚ musí chrániť svoje obchodné záujmy a colnú úniu budú podmieňovať tým, aby si Británia nevyberala len tie časti a podmienky, ktoré jej vyhovujú, ale aj tie, ktoré budú len ťažko spĺňať. EÚ jednoducho nemôže urobiť špeciálnu výnimku pre Britániu. Zároveň, a to je dobre, nebude taká snaha Britániu „potrestať“, aby sa odradili iní členovia EÚ, ktorí by poškuľovali po nejakom exite. Tie konflikty v rámci Británie, ako aj v rámci konzervatívnej strany sa budú postupne vracať, ako sa budeme približovať k 31. decembru 2020,“ uzavrel.

D. Malová: Väčšina občanov Britániu pre turizmus

Väčšina občanov SR navštevuje Britániu predovšetkým pre turizmus a platí, že až do 31. decembra 2020 môžu cestovať do Británie na platný občiansky preukaz alebo pas. Pre TASR to uviedla politologička Darina Malová.

„Do konca roka môžeme prísť, žiť tam, pracovať či študovať ako doteraz, ale ak niekto chce zostať v Británii dlhšie ako tri mesiace, bude musieť získať povolenie na prechodný pobyt pre občanov EÚ, ktorý bude platný až 36 mesiacov, a od roku 2021 budú platiť nové imigračné pravidlá pre prechodný pobyt. Predpokladám, že turistika sa výrazne neskomplikuje, ale v budúcnosti možno budú prísnejšie pravidlá pre prechodné a trvalé pobyty,“ vysvetlila.

Brexit občanom krajín EÚ tiež skomplikuje žiadanie o zmenu občianstva či hľadanie si práce vo Veľkej Británii, ale všetky tieto zmeny sa podľa Malovej udejú až v roku 2021. „Dovtedy sa na Britániu pozeráme ako na členský štát, preto všetci tí, ktorí chcú získať povolenie na prechodný pobyt, musia podať žiadosť do konca roka. Aké budú pravidlá od roku 2021, to si netrúfam predvídať, len predpokladám, že ak je britská politická elita aspoň ako-tak zodpovedná a chce si zachovať svoju tvár, tak musí pripraviť prísnejšie imigračné pravidlá, lebo sa potom jasne ukáže, že brexit bol iba nedôstojnou chlapčenskou hrou o moc,“ povedala.

Malová si myslí, že brexit, ako ho v súčasnosti zažívame, je dôsledkom straníckej politiky, konkrétne súperenia Davida Camerona a Borisa Johnsona o post predsedu Konzervatívnej strany a premiéra. „Samozrejme, že Briti mali k EÚ vždy isté výhrady, ale zároveň platí, že to bol členský štát, ktorý mal veľký vplyv, a tiež jeho politici a občania vedeli efektívne využívať členstvo. Až do roku 2016 EÚ slúžila v britskej politike aj ako obetný baránok, keďže politici často zdôvodňovali, že niektoré zmeny nie sú možné, ‚lebo Brusel‘,“ uviedla. Podporovali tým negatívny imidž EÚ a po voľbách v roku 2016 sa Cameron prisľúbil referendom o členstve, a to napriek tomu, že sám bol jeho stúpencom, čo, ako uviedla Malová, bol veľmi neprezieravý krok, ktorý vniesol veľa zmätku do hláv občanov, o čom svedčí aj tesný výsledok referenda.

Obe strany sa budú do 31. decembra snažiť o dohodu a podľa Malovej budú riešiť predovšetkým otázky, ktoré súvisia so štyrmi slobodami v rámci jednotného trhu EÚ. „Boris Johnson dal už najavo, že Británia chce mať čím skôr uzavretú colnú dohodu. Samozrejme, že okrem rybolovu, poľnohospodárskych produktov, bankového sektora, čo boli aj počas členstva vždy najcitlivejšie otázky, sa dajú najväčšie problémy očakávať v oblasti voľného pohybu osôb. Táto otázka bola v brexitovej kampani kľúčová a táto hodnota, jej zachovanie, je rovnako významná pre EÚ,“ uzavrela.