Vedci argumentujú tým, že ak by sa boli Gréci vzdali, pravdepodobné zabratie Grécka Peržanmi by zmarilo rozvoj gréckej a následne európskej civilizácie. Väčšina modernej západnej civilizácie vrátane filozofie, vedy, kultúry, osobnej slobody a demokracie má totiž korene v starogréckom svete.
Vydanie pamätných mincí oznámili na 49. ročníku veľtrhu World Money Fair 2020, ktorý sa konal na prelome januára a februára v Berlíne, informuje internetová stránka Greecehighdefinition.com propagujúca cestovný ruch v Grécku.
Dvojeurová minca na svojej „národnej“ lícovej strane zobrazuje starovekú grécku prilbu a kruhopis „2500 rokov od bitky pri Termopylách“ a „Helénska republika“. Minca sa dostane do všeobecného obehu v celej eurozóne.
Foto: SITA/AP, Petros Giannakouris
Desaťeurová strieborná zberateľská minca obsahuje na averze starogréckeho hoplitu (vojaka) so štítom, ako aj slová „Termopyly – 480 pred n. l.“ a „Leónidás“. Na reverze sú vyobrazení starogrécki vojaci odolávajúci Peržanom. V strede mince sa nachádza erb Grécka a nápisy „2500 rokov od bitky pri Termopylách“ a „Helénska republika“.
Bitka sa odohrala v priebehu troch dní v auguste alebo septembri 480 pred n. l. medzi spolkom gréckych mestských štátov pod vedením spartského kráľa Leónidása a Perzskou ríšou kráľa Xerxesa počas druhej perzskej invázie do Grécka. Hoci sa bitka skončila porážkou Grékov, pre Perziu to bolo „Pyrrhovo víťazstvo“. Termopyly sú úzky pobrežný priesmyk vo východnej časti stredného Grécka.