Stoltenberg pripomenul, že najmä vývoj a rozmiestnenie ruských rakiet typu SSC-8 viedlo v minulom roku k zániku Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (INF) podpísanej ešte v roku 1987.
„Spojenci z NATO sa zjednotili pri porušovaní zmluvy zo strany Ruska,“ uviedol šéf Aliancie s odkazom na skutočnosť, že členské krajiny sa dohodli na všetkých potrebných krokoch, vrátane balíka primeraných a koordinovaných obranných opatrení v reakcii na zánik zmluvy INF. „To zahŕňa prispôsobenie nášho plánovania a cvičení, ako aj rozmiestnenia našich konvenčných a jadrových. Nebudeme zrkadlovo opakovať to, čo robí Rusko. Nemáme v úmysle nasadiť v Európe nové jadrové rakety,“ spresnil Stoltenberg a dodal, že NATO bude aj naďalej pokračovať v úlohe odrádzania a odstrašovania v záujme účinnej ochrany „našich ľudí“.
Stoltenberg zároveň zdôraznil, že raketový systém SSC-8 je iba jednou súčasťou širšieho ruského raketového programu a potvrdil, že ministri diskutovali o výzvach, ktoré predstavujú aj ostatné ruské raketové systémy, konvenčné aj jadrové, pričom niektoré z nich sú v bojovej pohotovosti a ďalšie vo vývoji. Upozornil, že viaceré z týchto raketových systémov sú duálne, čiže schopné niesť nielen konvenčné, ale aj jadrové hlavice, čo prispieva k zvyšovaniu hrozby.
Podľa Stoltenberga ministri obrany zdôraznili silný záväzok NATO v oblasti kontroly zbrojenia a odzbrojenia a dodal, že Aliancia musí byť aj naďalej platformou pre Európu a Severnú Ameriku, aby o týchto otázkach diskutovali.
Ministri obrany vo štvrtok neprijali nijaké spoločné uznesenie k situácii súvisiacej so zrušením zmluvy INF a budovaním ruského raketového programu. K tejto téme by sa mali vyjadriť na nasledujúcom ministerskom zasadnutí v Bruseli, v júni tohto roku.
Gajdoš: Iracká vláda má tri podmienky na pokračovanie výcvikovej misie NATO
Mandát výcvikovej misie NATO v Iraku platí aj naďalej a jej prípadné rozšírenie sa udeje len so súhlasom irackej vlády a parlamentu. Povedal to minister obrany SR Peter Gajdoš (SNS) po skončení sa dvojdňových rokovaní šéfov rezortov obrany NATO v Bruseli.
Na prvom rokovaní ministrov obrany v roku 2020 sa podľa Gajdoša hovorilo aj o „zdieľaní spoločného bremena“, čo znamená výdavky na obranu. Spojencov v tejto súvislosti informoval o tom, že Slovensko plní svoj rozpočtový harmonogram a v roku 2024 dosiahnu výdavky na obranu dve percentá HDP, pričom vlani to bolo 1,72 percenta a z toho 46,1 percenta išlo na modernizáciu ozbrojených síl.
„Po prvé mandát, ktorý vznikol na pozvanie irackej vlády, pokračuje ďalej. V prípade rozširovania úloh tejto misie je potrebné mať súhlas irackej vlády a parlamentu a tretia podmienka bola okolo riešenia bezpečnosti vojakov, kde sa iracká vláda zaviazala, že zaručí bezpečnosť vojakov, ktorí sú tam na výcvikovej misii,“ konštatoval slovenský minister.
Gajdoš pripomenul, že doteraz boli slovenskí vojaci na dvoch rôznych misiách v Iraku. Tá prvá, po dvoch rotáciách už ukončená, sa uskutočnila na pozvanie irackej vlády a obsahovala výcvik policajtov a špecialistov na opravy bojovej techniky. Druhá misia je už v rámci NATO pod velením Kanady a s mandátom, ktorý jej vlani dala Národná rada SR. „Plníme úlohy stanovené týmto mandátom, to je účasť na veliteľskej štruktúre, výcvikové akcie pre špecialistov, či už v oblasti odmínovania, alebo mechanizovanej pechoty,“ dodal Gajdoš. Slovensko má možnosť poslať do misie NATO v Iraku 40 profesionálnych vojakov na zabezpečenie výcviku, asistencie a poradenstva pre domáce ozbrojené sily.
Gajdoš zdôraznil, že jednotky NATO budú prítomné v Iraku dovtedy, kým to bude iracká vláda požadovať. „My uznávame suverenitu Iraku a irackej vlády — Slovenská republika aj NATO. V prípade, že by v budúcnosti išlo o rozširovanie misie NATO, tak o to musí požiadať iracká vláda a bolo dohodnuté, že vláda to bude komunikovať s parlamentom. Pokiaľ budú obe zložky súhlasiť, bude sa pokračovať s rozšírením misie,“ spresnil šéf rezortu obrany SR.