„Integráciu chápu ako pohltenie Bieloruska. To nie je integrácia. Je to včlenenie. Na to nikdy nepristúpim,“ vyhlásil Lukašenko počas návštevy papierne na juhovýchode Bieloruska.
„Vždy budem bojovať za to, aby naša krajina zostala zvrchovaná a nezávislá. Váš prvý prezident, ktorého ste si kedysi zvolili, nebude aj posledný,“ dodal.
Napätie medzi susednými bývalými sovietskymi republikami je vysoké už niekoľko mesiacov. Keď rokovania o ich užších vzťahoch uviazli, Rusko výrazne obmedzilo dodávky ropy do Bieloruska a Lukašenko opakovane obvinil Kremeľ, že sa usiluje o zlúčenie oboch krajín.
Lukašenko a ruský prezident Vladimir Putin sa naposledy stretli na ďalšom kole rozhovorov minulý piatok (7. februára) v Soči, nedospeli však k dohode.
Zlúčenie s Bieloruskom mnohí vnímajú ako možnú stratégiu zameranú na to, aby Putin mohol zotrvať pri moci po zákonom stanovenom ukončení svojho prezidentského mandátu v roku 2024, a to tým, že sa stane hlavou nového spoločného štátu, píše AP.
Keď sa Lukašenko začal brániť integračným snahám, Kremeľ zvýšil tlak obmedzením dodávok ropy do Bieloruska, ktorému Rusko pokrýva viac než 80 percent energetických potrieb.
Bieloruský líder medzičasom hľadá iných dodávateľov ropy a vyzdvihuje zlepšujúce sa vzťahy so Západom v zjavnom úsilí získať od Ruska ústupky. Minsk si dosiaľ zabezpečil dodávku ropy z Nórska a rokuje o dodávkach od Kazachstanu.
Lukašenko, ktorý vládne v Bielorusku tvrdou rukou viac ako dve desaťročia a tento rok v auguste sa bude uchádzať o šieste funkčné obdobie, sa nechce stať gubernátorom v jednom štáte s Ruskom, uviedol politický analytik z Minska Alexandr Klaskovskij pre AP.
„Kremeľ dosiaľ nezastrašil Minsk znižovaním (finančnej) podpory pred prezidentskými voľbami v Bielorusku,“ uviedol Klaskovskij.
Lukašenko v piatok vyhlásil, že rozhovory o užších vzťahoch medzi Ruskom a Bieloruskom budú pokračovať, ich predmetom však budú len „otázky integrovania hospodárstiev“.
Bielorusko zvažuje úpravu svojho štátneho znaku
Bielorusko zvažuje prijatie upraveného štátneho znaku, ktorý oproti súčasnému viac odkazuje k západu. Informovala o tom stanica Slobodná Európa (RFE/RL), ktorá pripomenula, že návrh na úpravu znaku sa objavil v čase, keď Rusko vyvíja tlak na nadviazanie užších vzťahov s Bieloruskom.
Bieloruský parlament na svojej oficiálnej webovej stránke uvádza, že dostal návrh na novelizáciu zákona o štátnych symboloch, ktorý bude posudzovať nedávno zriadená osobitná komisia.
Predložený návrh nepočíta so zmenou štátnej hymny, zástavy a ďalších bieloruských štátnych symbolov. Upravená podoba štátneho znaku sa od toho súčasného, ktorého korene siahajú do sovietskych čias, mierne odlišuje.
Najzreteľnejšou zmenou je pootočenie glóbusu, ktorý sa nachádza v dolnej časti znaku. V súčasnej podobe na glóbuse dominuje územie Ruska, respektíve bývalého Sovietskeho zväzu. V novej verzii je glóbus pootočený tak, že na ňom viac vidno aj západnú Európu, a tiež časť Atlantického oceánu.
Navrhovaná zmena môže byť podľa RFE/RL vnímaná ako odraz bieloruských snáh o hľadanie rovnováhy medzi Východom a Západom. Ďalšími navrhovanými zmenami štátneho znaku sú mierne zväčšenie siluety Bieloruska v strede emblému či pozmenené symboly pšenice, ďateliny a ľanu. Tradičné farby krajiny – zelená a červená – majú tlmenejší odtieň.
Zdroj: TASR