Zaríf: Po Solejmáního smrti boli Irán a USA na pokraji vojny

15.02.2020 08:25, aktualizované: 09:46
Irán, Mohammad Javad Zarif
Iránsky minister zahraničných vecí Mohammad Džavád Zaríf Autor: ,

Iránsky minister zahraničných vecí Mohammad Džavád Zaríf v piatok vyhlásil, že Spojené štáty a Irán sa ocitli na pokraji vojny po "zbabelom" atentáte na veliteľa iránskych revolučných gárd Kásema Solejmáního, ktorý USA podnikli začiatkom januára na letisku v irackom Bagdade. Zaríf to vyhlásil v rozhovore pre televíziu NBC.

Uviedol v ňom, že „sme boli veľmi blízko k vojne, pretože Spojené štáty začali agresívny útok proti Iránu a urobili to zbabelo. Nemohli zdolať Solejmáního na bojisku, tak ho zasiahli pod pláštikom noci pomocou dronu vypusteného z auta určeného na plnenie mierovej misie.“

Podľa Zarífa Irán na túto situáciu reagoval „veľmi rozvážne a zasiahol vojenskú základňu, z ktorej sa operácia proti Solejmánímu uskutočnila.“

„Chceli sme Spojeným štátom ukázať, že Irán nemožno zničiť a že kroky proti nemu budú mať dôsledky,“ uviedol Zaríf. V rozhovore pre NBC tiež uviedol, že podľa jeho presvedčenia administratíva USA trpí dôsledkami „mylných predstáv a dezinformácií o Iráne.“ „Myslím si, že to môže spôsobiť katastrofu,“ varoval.

Zaríf okrem toho v rozhovore so skupinou novinárov v kuloároch Mníchovskej bezpečnostnej konferencie povedal, že v kauze Solejmání sa „Spojené štáty prerátali“, keďže po jeho zabití vyšli do ulíc irackých miest tisíce ľudí, aby protestovali proti prítomnosti zahraničných vojakov vo svojej krajine.

„Mučeník Solejmání je osožnejší ako generál Solejmání,“ konštatoval Zaríf. „Vidíme to v súvislosti s demonštráciami, ktoré sa konajú v Iraku proti prítomnosti USA,“ vysvetlil iránsky minister. Bezprostredne po tomto útoku, pri ktorom zahynul aj abú Mahdí Muhandis, zástupca veliteľa irackých Jednotiek ľudovej mobilizácie (PMU) podporovaných Iránom, totiž poslanci irackého parlamentu prijali nezáväzné uznesenie o vyhostení amerických jednotiek. Vyzvali v ňom irackú vládu, aby ukončila prítomnosť cudzích vojakov v krajine a zabezpečila, že zahraničné armády nebudú zo žiadneho dôvodu využívať iracké územie, vzdušný priestor ani teritoriálne vody.

Solejmání bol veliteľom špeciálnych jednotiek Kuds iránskych revolučných gárd, riadiaci ich zahraničné operácie. Útok z 32. januára, pri ktorom prišiel o život, šokoval islamskú republiku a vyvolal obavy z novej vojny na Blízkom východe. Iránsky najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí prisľúbil „krutú odplatu“ a vyhlásil trojdňový štátny smútok.

Iránske revolučné gardy vypálili 8. januára rakety na celkovo dve základne v irackých provinciách Anbár a Arbíl, kde sa nachádzajú príslušníci amerických a spojeneckých ozbrojených síl.

Irán je ochotný vrátiť sa k jadrovej dohode, ak získa od Európy výhody

Irán by bol ochotný vrátiť sa k jadrovej dohode z roku 2015, ak mu Európa poskytne „zmysluplné“ ekonomické výhody, uviedol v piatok Mohammad Džavád Zaríf. Informovala o tom agentúra AFP.

Európski signatári dohody o iránskom jadrovom programe – Británia, Francúzsko a Nemecko – bojujú o jej záchranu, odkedy od nej prezident USA Donald Trump v roku 2018 odstúpil a vzápätí uvalil na Teherán prísne sankcie.

Irán na túto situáciu reagoval sériou krokov, ktorými odstúpil od svojich vlastných záväzkov. Medzi nimi je aj zvýšenie úrovne obohacovania uránu. Zaríf však v piatok uviedol, že islamská republika by mohla byť za určitých okolností ochotná vrátiť sa k dodržiavaniu dohody.

„Povedali sme, že sme pripravení spomaliť alebo zvrátiť tieto opatrenia úmerne tomu, čo robí Európa,“ vysvetlil Zaríf novinárom v kuloároch bezpečnostnej konferencie v Mníchove.

„Rozhodneme sa, či to, čo Európa robí, je dostatočné na spomalenie alebo zvrátenie niektorých krokov – nevylúčili sme ani prehodnotenie niektorých krokov, ktoré sme (už) podnikli,“ vyhlásil šéf iránskej diplomacie.

Európa vytvorila osobitný obchodný mechanizmus s názvom Instex, ktorý je navrhnutý tak, aby európskym firmám podnikajúcim v Iráne pomohol vyhnúť sa americkým sankciám. Iránska strana však tento mechanizmus nepovažuje za dostačujúci.

„Nehovoríme o charite. Hovoríme o iránskych právach a právach iránskeho ľudu získať ekonomické výhody,“ uviedol Zaríf.

Dodal, že americké sankcie síce spôsobili Iránu nezvratné alebo nenapraviteľné škodu, ale Irán je napriek tomu ochotný zvrátiť kroky, ktoré už medzičasom podnikol, za predpokladu, že Európa podnikne zmysluplné opatrenia.

Šéf európskej diplomacie Josep Borrell sa začiatkom februára v Teheráne stretol so Zarífom, aby sa pokúsil znížiť napätie po tom, čo Británia, Francúzsko a Nemecko spustili mechanizmus na riešenie sporov zakotvený v jadrovej dohode, čím chceli Irán primať, aby sa vrátil k úplnej implementácii danej dohody.

Washington obviňuje Teherán, že sa pokúša vyvinúť a vlastniť jadrovú zbraň, čo Irán vždy popieral. Obnovené americké sankcie takmer úplne izolovali Irán od medzinárodného finančného systému, vyhnali kupcov ropy a uvrhli krajinu do vážnej recesie, konštatovala AFP.

#vojna #USA #Mohammad Džavád Zaríf #Irán #Gásem Solejmání
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku