Vo vyhlásení rezortu obrany sa uvádza, že Jazov zomrel po vážnej a dlhej chorobe v Moskve a bude pochovaný na vojenskom cintoríne v priľahlom meste Mytišči.
Spravodajský portál Novaja gazeta pripomenul, že Jazov bol jedným z hlavných organizátorov pokusu o štátny prevrat z roku 1991. Ako minister obrany ZSSR bol vtedy členom tzv. Štátneho výboru pre výnimočný stav vedeného Gennadijom Janajevom. Trestne za to stíhaný nebol, musel však odísť do dôchodku.
Bol veteránom druhej svetovej vojny. Po vojne a po štúdiu na vojenských školách sa stal vojakom z povolania. V 70. rokoch slúžil aj v Československu, kde pôsobil ako veliteľ Centrálnej skupiny ozbrojených síl v ČSSR. V roku 1987 sa stal ministrom obrany ZSSR. Túto funkciu zastával do roku 1991.
Titul maršala Sovietskeho zväzu mu vtedajší sovietsky prezident Michail Gorbačov udelil 28. apríla 1990, čím sa Jazov stal súčasne posledným vymenovaným maršalom v dejinách ZSSR. Zároveň bol aj jediným maršalom, ktorý nedostal titul Hrdina Sovietskeho zväzu.