"S veľkým zármutkom smútime za bývalým prezidentom republiky, za to, čo venoval svojej vlasti ako vodca a hrdina slávnej októbrovej vojny,“ vyhlásil súčasný egyptský prezident Abdal Fattáh Sísí, ktorý osobitne vyzdvihol jeho zásluhy počas prehratej jomkipurskej vojny v októbri 1973, keď velil ofenzíve vzdušných síl proti Izraelu.
Neskôr sa Mubarak stal jedným z architektov "studeného“ mieru s Izraelom, za čo ho včera ocenil aj premiér židovského štátu Benjamin Netanjahu. "Prezident Mubarak, môj osobný priateľ, svoj ľud doviedol k mieru a bezpečnosti, k mieru s Izraelom,“ konštatoval Netanjahu.
Ozvali sa ale aj protivníci autokrata, ktorí mu nikdy neodpustili smrť bezmála deväťsto demonštrantov, ktorých dal zmasakrovať tesne pred svojím pádom. "Skorumpovaný mäsiar zomrel bez toho, aby za svoje zločiny musel skutočne pykať,“ napísal na sociálnej sieti egyptský aktivista Hossam al-Hamláví.
"Zomrel v pokoji,“ citovala televízia CNN Timothyho Kaldasa, jedného z aktérov arabskej jari. "Zabití odporcovia jeho režimu také šťastie nemali,“ dodal.
Jeden z prvých egyptských pilotov nadzvukových stíhačiek vyškolený v Sovietskom zväze prišiel k moci na jeseň 1981, po tom, čo jeho predchodca Anvar Sadat, ktorý si ho šesť rokov predtým vybral za viceprezidenta, zahynul pri atentáte. Sám Mubarak mal väčšie šťastie. Prežil prinajmenšom šesť pokusov o atentát.
Jeho kritici mu vyčítali potláčanie slobody slova a politickej plurality. Pri moci sa zabetónoval presadením kontroverzných zmien ústavy, ktoré obmedzili dohľad nad voľbami a poskytli takmer neobmedzené právomoci prezidentovi.
Napriek tomu, že Egypťanov sužovali rastúce ceny potravín, nezamestnanosť i chronická korupcia a pod hranicou chudoby živorilo 40 percent ľudí, v krajine za jeho vlády panovala relatívna stabilita. Doma mu propagandistická mašinéria budovala kult osobnosti.
Istú prestíž si udržiaval aj na medzinárodnom poli. Vyviedol Egypt z izolácie v arabskom svete, do ktorej sa dostal po podpise separátneho mieru s Izraelom. Stal sa sprostredkovateľom v izraelsko-palestínskom konflikte. Normalizoval styky s Ruskom a zároveň si zachoval privilegované vzťahy s USA.
Egypt bol dlhodobo jedným z najbližších blízkovýchodných spojencov USA a poberateľom najštedrejšej americkej pomoci. Vďaka tomu sa Mubarakovi podarilo vylepšiť infraštruktúru krajiny, zvýšil úroveň zdravotníctva a školstva.
Čiastočne dokázal eliminovať aj násilnosti zo strany radikálnych islamistov. Proti Moslimskému bratstvu, ktorého členom paradoxne v mladosti bol aj on sám, neváhal tvrdo zakročiť. Mubarak prikázal islamistov súdiť pred vojenskými súdmi, ktoré vyniesli stovky trestov smrti a vyrubili tisíce dlhoročných žalárov. So striedavými úspechmi sa snažil bojovať aj proti korupcii, a to aj v radoch vládnucej strany a na ňu napojených podnikateľov.
O Mubarakových zdravotných problémoch sa vedelo prinajmenšom od roku 2003, keď mu počas prejavu v parlamente prišlo zle a urýchlene ho odviezli do nemocnice. Liečil sa na onkologické a srdcové ochorenie i cukrovku. Keď ho súdili, mnohé pojednávania absolvoval na pojazdnom zdravotnom lôžku a väčšinu zo šiestich rokov väzby si odkrútil v elitnej nemocnici.