Podľa správy britského Národného kontrolného úradu príprava brexitu vyšla daňových poplatníkov už na približne 4,4 miliardy libier (v prepočte 5,1 miliardy eur). "Táto správa po prvý raz ukazuje obraz toho, koľko a na čo vláda minula tieto financie,“ povedal šéf Národného kontrolného úradu Gareth Davies. Dodal ale, že ide o odhad, keďže ministerstvá poskytli obmedzené údaje.
Vlani v októbri, keď finišovali rokovania o brexitovej zmluve, napríklad pracovalo v Británii na prípravách na brexit približne 22-tisíc ľudí. Tí sa zaoberali aj scenárom možného odchodu z EÚ bez dohody, teda tvrdým brexitom. "V rámci príprav na odchod z EÚ ministerstvá naplánovali veľa možných riešení, s meniacim sa časovým rozvrhom a faktorom neistoty,“ dodal Davies. Odhad minutých výdavkov sa sústredil len na samotnú prípravu brexitu, nie na ďalšie výdavky, ako je napríklad 39 miliárd libier, ktoré bude Británia platiť EÚ na základe brexitovej zmluvy.
Tvrdý brexit stále hrozí
Scenár tvrdého brexitu s ďalšími ekonomickými škodami pritom stále nie je vylúčený. Británia je do konca roka v rámci prechodného obdobia stále akoby členským štátom EÚ. Prechodné obdobie sa končí koncom roka a ak dovtedy nebude dohodnutá a ratifikovaná dohoda o nových vzťahoch medzi EÚ a Britániou, najmä obchodná dohoda, tvrdý brexit nastane od 1. januára. Okrem iného by to znamenalo zavedenie ciel a taríf podľa pravidiel Svetovej obchodnej organizácie.
Rokovania o obchodnej dohode, ktoré sa začali tento týždeň, zatiaľ neveštia rýchlu dohodu. Hlavný vyjednávač EÚ Michel Barnier po rokovaniach upozornil na "vážne rozdiely“ v predstavách EÚ a Británie o tom, ako by mali vyzerať ich budúce vzťahy. "Aby som bol úplne úprimný… je veľa rozdielov, veľmi vážnych rozdielov, ktoré sú možno prirodzené,“ povedal Barnier po skončení prvého kola rokovaní.
Dohoda je podľa Barniera možná. "Aj keď to bude ťažké,“ dodal. Rozdielne východiská majú EÚ a Británia v dodržiavaní pravidiel a štandardov, ktoré majú zaručiť spravodlivú hospodársku súťaž medzi firmami z EÚ a Británie.
Nulové clá i kvóty
Británia pred začiatkom rokovaní ohlasovala, že chce mať s EÚ podobnú dohodu, akú uzavrel Brusel s Kanadou. EÚ ale vzhľadom na geografickú blízkosť a terajšiu veľkú obchodnú výmenu s Britániou navrhuje dohodu s nulovými clami a kvótami, ale chce, aby Británia dodržiavala pravidlá EÚ pre hospodársku súťaž, pracovné podmienky, dane a ochranu životného prostredia.
Štandardy EÚ, spôsob ich kontroly či riešenie prípadných sporov pri vzájomnej obchodnej výmene sú jedným z horúcich zemiakov pri rokovaniach. Vláda Borisa Johnsona sa totiž odmieta zaviazať k plneniu pravidiel EÚ a prípadnému riešeniu sporov cez Súdny dvor EÚ.
Ďalším sporným bodom je rybolov a prístup lodí z EÚ do britských vôd. Británia už predtým avizovala, že návrh EÚ na pokračovanie recipročného prístupu odmieta, rybolov podľa Londýna nemá byť súčasťou obchodnej dohody. S EÚ a pobrežnými štátmi chce každoročne uzatvárať rámcové dohody o prístupe do vôd, celkovom odlove a jeho rozdelení. Udržanie si prístupu na trh EÚ v tejto oblasti je pre Londýn dôležité. Británia chce osobitnú dohodu o rybolove, ktorá by sa každý rok obnovovala, čo Barnier označil za nepraktické. "Spojené kráľovstvo si neželá, aby dohoda o rybolove bola súčasťou našej ekonomickej dohody, o recipročnom prístupe k britským a európskym vodám chce každoročne rokovať. Ako bývalý minister rybného hospodárstva v mojej krajine (Francúzsku) to môžem označiť za nepraktické,“ vyhlásil Barnier.
Londýn sa podľa neho tiež usiluje o sériu samostatných dohôd v iných oblastiach, kým EÚ chce jednu komplexnú dohodu, v rámci ktorej by mal najvyšší súd únie, Európsky súdny dvor, posledné slovo pri výklade právnych predpisov EÚ.