„Hej Grécko! Títo ľudia nechcú zostať u vás. Idú k vám, aby prešli do iných európskych krajín. Prečo vás to trápi? Otvorte im brány,“ vyhlásil Erdogan.
Turecký líder zároveň obvinil príslušníkov gréckych bezpečnostných zložiek z toho, že protiprávne vracajú na územie Turecka migrantov, ktorých taktiež „bijú, mučia a vraždia“.
Ankara už predtým vyhlásila, že príslušníci gréckych bezpečnostných zložiek zastrelili dvoch migrantov. Atény tieto tvrdenia odmietli.
Erdoganova vláda minulý týždeň oznámila, že už nebude migrantom pobývajúcim momentálne na území Turecka brániť, aby sa presúvali k hraniciam s Gréckom a Bulharskom, ktoré sú členskými krajinami EÚ.
Stalo sa tak aj napriek záväzku Ankary vyplývajúceho z dohody s EÚ, že migrantov ponechá na svojom území. Erdoganovmu vyhláseniu predchádzali nálety sýrskej armády na severovýchode Sýrie, pri ktorých zomreli desiatky tureckých vojakov.
Pri turecko-gréckych hraniciach sa po prezidentovom oznámení začali zhromažďovať tisíce migrantov túžiacich sa dostať do Európy. Grécke bezpečnostné zložky im v nelegálnom prekročení štátnych hraníc zabraňujú, čím zároveň ochraňujú aj vonkajšie hranice Únie.
Preskúmanie migračnej dohody
Dohodu z marca 2016 o zastavení toku migrantov do Európy medzi EÚ a Tureckom musí Ankara rešpektovať, Únia však súhlasila s expertným zhodnotením jej implementácie. Uviedli to predstavitelia EÚ po pondelkovom stretnutí s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom v Bruseli.
S tureckým prezidentom sa v pondelok večer stretli predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady Charles Michel. Schôdzka trvala dve hodiny.
Na tlačovej konferencii po jej skončení vystúpili len von der Leyenová a Michel, Erdogan sa pred novinárov nedostavil. Michel spresnil, že hlavnými témami pondelňajších rokovaní boli vzťahy EÚ s Tureckom a situácia na severe Sýrie.
Podľa jeho slov si obe strany vymenili názory na implementáciu dohody z roku 2016, ktorá zaväzuje Ankaru nevpúšťať sýrskych utečencov do Európy. EÚ zase v rámci dohody vyčlenila šesť miliárd eur na konkrétnu pomoc týmto utečencom.
Z pondelkovej schôdzky vzišla dohoda na vytvorení pracovnej skupiny, ktorá má monitorovať a objasniť, ako obe strany chápu plnenie vzájomnej migračnej dohody. Túto požiadavku presadzoval podľa Michela práve prezident Erdogan. Príslušnú pracovnú skupinu má vytvoriť šéf diplomacie Josep Borrell.
„Je dobré, že komunikácia s Tureckom zostáva otvorená a aktívna,“ skonštatovala von der Leyenová. Zdôraznila, že aj Brusel aj Ankara majú záväzok riešiť situáciu na grécko-tureckých hraniciach. „Migranti potrebujú podporu, Grécko potrebuje podporu, ale podporu potrebuje aj Turecko,“ vysvetlila.
Priznala, že medzi oboma stranami existujú nezhody, ocenila však, že bruselské rokovania boli otvorené a konštruktívne, cieľom je však zaistiť stabilitu v regióne a sústrediť sa na zabezpečenie pokroku pri riešení situácie na vonkajšej hranici EÚ, „čo je v záujme EÚ a aj Turecka“.
Podobne ako Michel upozornila, že dohoda z marca 2016 je stále platná a dodala, že sa treba sústrediť na to, ktoré jej zložky a časti nefungujú. Zároveň zdôraznila, že hranice EÚ musia byť rešpektované, rovnako ako aj základné ľudské práva migrantov, ktorí sa už nachádzajú v utečeneckých táboroch v Grécku.
Von der Leyenová pred rokovaniami s Erdoganom vyhlásila, že Turecko musí stiahnuť migrantov zo svojej hranice s Gréckom. Tí sa vybrali ku gréckym hraniciam potom ako Erdogan 29. februára oznámil, že Turecko otvorilo svoje hranice s EÚ pre migrantov, čo znamená porušenie dohody z roku 2016.