Fillon bol obvinený, že svojej manželke Penelope v priebehu 15 rokov za jej fiktívnu prácu vyplatil 613 000 eur z verejných zdrojov. Táto kauza sa dostala na verejnosť v roku 2017 počas kampane pred prezidentskými voľbami a viedla k tomu, že Fillon sa kandidatúry vzdal. Jeho odstúpenie z boja o Elyzejský palác uľahčilo pozíciu neskoršiemu víťazovi volieb, súčasnému prezidentovi Emmanuelovi Macronovi.
Proces s Fillonom, jeho manželkou Penelope a jeho spolupracovníkom Marcom Joulaudom sa začal pred dvoma týždňami. Okrem trestu pre Fillona prokuratúra navrhla, aby súd jeho manželku Penelope odsúdil na tri roky väzenia podmienečne. Prokuratúra tiež odporúča udeliť manželom pokutu vo výške 375 000 eur. Konečný verdikt by mal byť známy o niekoľko mesiacov.
Joulaud, ktorý bol Fillonovým náhradníkom v parlamente, keď získal funkciu vo vláde, pokračoval vo vyplácaní mzdy jeho manželke. Joulaudovi prokuratúra navrhuje udeliť dvojročný trest väzenia podmienečne a pokutu 20 000 eur.
Fillonovcom a Joulaudovi pritom hrozili tresty do desať rokov väzenia. Fillonovci popierajú obvinenie, že sa obohacovali z verejných zdrojov, a trvajú na tom, že Penelope pre svojho manžela ako jeho asistentka vykonávala reálnu prácu v jeho volebnom obvode v departemente Sarthe.
Obhajoba však pred súdom nepredstavila veľa dôkazov na obranu týchto tvrdení, predvolala však niekoľko svedkov, ktorí vypovedali, že Penelope Fillonová skutočne pracovala pre svojho manžela: pripravovala mu podklady, triedila korešpondenciu, robila rešerše z tlače a stretávala sa s jeho voličmi.
„Vydávať za kvalifikovanú prácu tie najbanálnejšie veci, akými sú otvorenie listu či rozhovor s občanmi počas bežných nákupov, ťažko neoznačiť za zlý úmysel,“ vyhlásil podľa denníka Le Monde prokurátor Aurélien Létocart. Pomoc, ktorú Fillonová poskytovala svojmu manželovi, bola podľa Létocarta len naplnením toho, čo sa očakáva od manželky politika.
Prípad známy ako Penelopegate upriamil pozornosť médií na nekontrolovaný protekcionizmus vo francúzskej politike, čo sa v rokoch 2018–19 stalo aj jednou z príčin protivládnych protestov tzv. žltých viest.
Macron po nástupe do prezidentského úradu prijal nariadenie zakazujúce zákonodarcom a ministrom zamestnávať svojich rodinných príslušníkov ako asistentov.