Návrh doplnku, ktorý v utorok ešte v druhom čítaní predložila 83-ročná poslankyňa Valentina Tereškovová, prijala Štátna duma drvivou väčšinou hlasov. Za bolo 380 poslancov, proti 43 a jeden sa zdržal. Prvá žena, ktorá letela do vesmíru, zdôraznila, že nejde v prvom rade o Putina, ale občanov a budúcnosť krajiny.
„Prečo sa vykrúcať a chytráčiť, budovať nejaké umelé konštrukcie. Musíme všetko urobiť čestne, otvorene a verejne,“ vyhlásila Tereškovová podľa portálu denníka Kommersant s tým, že vzhľadom na autoritu Putina už samotná možnosť, že bude môcť vo voľbách v roku 2024 kandidovať, dokáže stabilizovať spoločnosť.
Ešte pred hlasovaním si zákonodarcovia vypočuli samotného prezidenta. „Silná prezidentská vertikála je pre našu krajinu absolútne nevyhnutná,“ citoval ho Kommersant. „Som presvedčený, že príde čase, keď prezidentská moc v Rusku nebude taká personifikovaná,“ dodal s tým, že v čase krízy však stabilita, ktorú by opakovaný mandát prinášal, môže byť prínosná.
Tereškovovej návrh prezident odobril, pravda s podmienkou, že proti nemu ústavný súd nebude namietať a že v aprílovom všeľudovom hlasovaní občania podporia novelizovanú ústavu.
Putin v minulosti nepripúšťal možnosť, že by si zmenou ústavy mohol predĺžiť vládnutie. Nespravil to v roku 2008, keď ústavný limit dvoch mandátov za sebou vyriešil tak, že na jedno funkčné obdobie sa uspokojil s postom premiéra, a po pauze, počas ktorej si uchoval postavenie vodcu národa, sa do Kremľa vrátil. Za prezidenta sa dal naposledy zvoliť na jar 2018. Keď sa ho vtedy novinári pýtali, či sa ešte v budúcnosti bude uchádzať o post šéfa Kremľa, s úsmevom pokrútil hlavou: „To je smiešne. Myslíte si, že tu budem sedieť, pokým nebudem mať sto rokov?“
Analytika Alexandra Goľca Putin neprekvapil. „Rozhodol sa zostať pri moci do roku 2036. Nič výnimočné na tom nie je, takto to robia všetci autokrati. Stačí sa pozrieť na Čínu či Zimbabwe,“ povedal pre Pravdu. „Celú novelizáciu ústavy, o ktorej Putin po prvý raz hovoril v januári, vymyslel práve preto. Prehlbujúca sa kríza všetko urýchlila,“ povedal pre Pravdu.
Pôvodne sa špekulovalo, že po roku 2024 by Putin mohol zostať pri moci na čele Štátnej rady, doteraz skôr formálnej inštitúcie, ktorej by novela ústavy pridelila široké právomoci. „V istej etape sa zjavne uvažovalo o rôznych variantoch. Časom v Kremli pochopili, že netreba vymýšľať nič krkolomné, stačí to spraviť takto priamo bez vytáčok,“ dodáva Goľc, podľa ktorého Kremeľ definitívne stratil zábrany po nebezpečne prudkom poklese cien ropy, o ktoré sa nepremyslenými ťahmi pričinilo aj Rusko. „Krajinu čakajú vážne ekonomické ťažkosti. V týchto podmienkach Putin potrebuje dať všetkým jasne na vedomie, že pri moci zostane tak dlho, kým mu to zdravie dovolí,“ myslí si analytik.
O tom, že Putinove dve podmienky budú splnené, Goľc nepochybuje. „Ľudia si zvykli žiť s vodcom, ktorý ich viedol doteraz. Zmien sa boja. Novela ústavy v apríli vo všeľudovom hlasovaní určite prejde,“ predpovedá. A čo ústavný súd? „Ten, ako aj všetky inštitúcie ruskej štátnej moci, má v súčasnej dobe výsostne dekoratívny charakter. Neviem si predstaviť, že by novelu ústavy neodobril,“ dodáva.
Viaceré mimoparlamentné opozičné zoskupenia už ohlásili protestné demonštrácie. Podľa protikorupčnej aktivistky Ľubov Soboľovej si Putin uzurpuje moc. „Vynuluje si funkčné obdobia a zodpovednosť zvalí na ústavný súd, aby potom mohol povedať: ,Tak sa ľud rozhodol, Tereškovová to žiadala, nezávislý súd potvrdil, čo s tým ja mám?' Ľudí má za bláznov,“ napísala na twitteri.
Goľc však hromadné protesty neočakáva. „Demonštrácie sa aj doteraz tvrdo potláčali, a teraz majú úrady ešte jeden argument, aby masové zhromaždenia nepovovolili: koronavírus.“ Analytik predpokladá, že ani prehlbujúca sa hospodárska kríza neohrozí Putinovu moc. „Krajina si našetrila seriózne rezervy. Z nich sa bude dať vyžiť niekoľko rokov. A za ten čas sa situácia môže zmeniť k lepšiemu, trhy sa upokoja,“ predpovedá.