„Včerajší útok Iránom podporovaných šiitských milícií pozostával z mnohonásobnej nepriamej paľby zo stacionárnej platformy a bol jasne zameraný na koaličné a partnerské sily v tábore Tádží,“ povedal Esper, ktorého citovala agentúra Reuters.
„Spojené štáty nebudú tolerovať útoky voči proti svojim ľuďom, záujmom alebo spojencom… Na stole sú všetky možnosti. Spolupracujeme s našimi partnermi, aby páchatelia čelili spravodlivosti a aby sme zachovali odstrašujúci účinok,“ dodal Esper.
V stredu večer došlo k raketovému útoku na vojenskú základňu ležiacu pri irackom meste Tádží, severne od Bagdadu, na ktorej v rámci vojenskej koalície vedenej Spojenými štátmi slúžia zahraniční vojaci. Prišli o život jeden americký a jeden britský vojak a jeden Američan zmluvne spolupracujúci s americkou armádou.
Až 26 bojovníkov prišlo vo štvrtok o život pri nálete na pozície irackých proiránskych milícií pri sýrskom pohraničnom meste Abú Kamál neďaleko hraníc s Irakom. Informovalo o tom Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR), píše agentúra AFP. Podľa tohto zdroja nálet neďaleko Abú Kamálu pravdepodobne podnikli jednotky Spojenými štátmi vedenej vojenskej koalície.
Napätie medzi USA a Iránom sa vyostrilo po tom, ako 3. januára nariadil americký prezident Donald Trump zabitie iránskeho generála Kásema Solejmáního. Iránske revolučné gardy odvetne vypálili v noci na 8. januára rakety na celkovo dve základne v irackých provinciách Anbár a Arbíl, kde sa nachádzajú príslušníci amerických a spojeneckých ozbrojených síl.
Malo ísť o odvetnú akciu za stredajší raketový útok na vojenskú základňu Tádž, ktorá sa nachádza severne od Bagdadu. O život tam prišli dvaja Američania a jeden Brit a podľa amerických zdrojov bolo päť ľudí ťažko zranených. Británia dnes požiadala Irak o vyšetrenie raketového útoku.
Iracké milície podporované Iránom majú jeden zo svojich postov na hranici so Sýriou. Nočný nálet mieril na jeden z nich, južne od pohraničného mesta Búkamál.
K útoku na Tádž sa nikto neprihlásil
Stredajší večerný útok na Tádž bol od októbra 22. akciou mierenou na americké ciele v Iraku. USA tieto útoky pripisujú polovojenským oddielom, ktoré podporuje Irán. Tieto šiitske milície bojujú tiež na strane sýrskeho režimu v konflikte v Sýrii.
Iracká armáda vo štvrtok oznámila, že začala vyšetrovanie stredajšieho raketového útoku severne od Bagdadu, ktorý si vyžiadal životy dvoch Američanov a jedného Brita. Informovala o tom agentúra AP, ktorá pripomína, že v tejto oblasti hrozí stupňovanie napätia medzi Iránom a USA.
Dočasný iracký premiér Ádil Abdal Mahdí podľa armády nariadil vyšetrovanie útoku, ktorý označil za „vážnu bezpečnostnú výzvu a nepriateľský čin“.
Hovorca americkej armády Myles Caggins povedal, že pri stredajšom útoku na Tádž prišli o život traja členovia medzinárodnej koalície pôsobiacej v Iraku a 12 ďalších bolo zranených.
K útoku sa nikto neprihlásil, ale zdroje citované agentúrou AP hovoria o skupine Katáib Hizballáh. K jej zakladateľom patril Abú Mahdi Muhandis, ktorého zabil americký útok v Bagdade začiatkom januára. O život vtedy prišiel aj iránsky generál Gásem Solejmání, ktorý velil zahraničným operáciám elitných jednotiek Kuds. USA zaradzuje Katáib Hizballáh medzi teroristické skupiny od roku 2009.
„Je potrebné nájsť tých, ktorí nesú zodpovednosť. Vítam výzvu irackého prezidenta k rýchlemu vyšetreniu a povolaniu tých, ktorí nesú zodpovednosť. Je potrebné konať,“ povedal dnes vo vyhlásení britský minister zahraničia Dominic Raab. Britský premiér Boris Johnson útok označil za odsúdeniahodný a americký minister zahraničia Mike Pompeo povedal, že USA nebudú takéto činy tolerovať.
Misia OSN v Iraku vyzvala na „maximálnu zdržanlivosť“. Útoky ozbrojených skupín v Iraku podľa nej vyvolávajú stále znepokojenie a Irak nemá potrebu nechať sa „vtiahnuť do bojov gangov a do sporov vytváraných inde“.
Tádž je využívaný ako výcvikový tábor a pôsobí tam až 6000 amerických vojakov. Podieľajú sa na výcviku irackých kolegov, ale sú nasadzovaní aj do operácií proti teroristom.
Irak prežíva politickú krízu, nemá stabilnú vládu a jeho rozpočet ohrozuje zlacňovanie ropy vyvolané šírením koronavírusu a cenovú vojnu medzi Saudskou Arábiou a Ruskom.