Podľa oznámenia Gogiju získal Bžanija 56,5 percenta hlasov a možno ho už teraz považovať za nového prezidenta Abcházska. Definitívne údaje z volieb majú byť oznámené až v utorok, avšak podľa predsedu volebnej komisie sa na víťazstve Bžaniju už nič zmeniť nemôže.
Hovorca EÚ podľa agentúry APA dnes vo vyhlásení pripomenul, že únia naďalej považuje Abcházsko za neoddeliteľnú súčasť Gruzínska. Preto tiež nemôže uznať ústavné a právne podmienky, za ktorých sa uvedené voľby v Abcházsku konali.
Podľa miestnych zákonov by sa inaugurácia nového prezidenta mala uskutočniť 30 dní po tom, ako volebná komisia oznámi konečné oficiálne výsledky volieb. Posledné prezidentské voľby sa v Abcházsku konali v auguste 2019. So ziskom 47,39 percenta hlasov ich vyhral Raul Chadžimba, ktorý bol však neskôr donútený vzdať sa svojej funkcie.
Dôvodom Chadžimbovej rezignácie boli protesty, ktoré sa začali 9. januára. Demonštranti vtedy zaútočili na budovu prezidentskej kancelárie v Suchumi a zostali tam niekoľko dní, pričom požadovali prehodnotenie výsledkov prezidentských volieb, v ktorých Chadžimba podľa nich nezískal potrebný počet hlasov.
Právomocí prezidenta Abcházska sa na základe rozhodnutia parlamentu ujal premiér Valerij Bganba. Chadžimbovmu odstúpeniu predchádzal verdikt de facto najvyššieho súdu Abcházska, ktorý zamietol staršie rozhodnutie ústrednej volebnej komisie a vyzval na zopakovanie prezidentských volieb.
Abcházsko sa odtrhlo od Gruzínska začiatkom 90. rokov 20. storočia, keď sa rozpadol Sovietsky zväz. Po krátkej vojne s Gruzínskom v roku 2008 Moskva upevnila svoju kontrolu nad Abcházskom, ako aj Južným Osetskom, ďalším gruzínskym separatistickým regiónom. Rusko koncom augusta 2008 uznalo nezávislosť oboch regiónov a umiestnilo v nich svojich vojakov.