Pandémia nového koronavírusu, ktorý sa prvý raz vyskytol koncom roka 2019 v čínskom meste Wu–chan, si už vyžiadala viac ako 10–tisíc mŕtvych po celom svete. Nakazených je takmer štvrť milióna ľudí. Epicentrum pandémie sa z Číny presunulo do Európy, čo uviedla aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).
Obmedzenia a ďalšie obmedzenia
Je preto pochopiteľné, že krajiny sa uzatvárajú do seba a obmedzujú vstup na svoje územie s cieľom mať čo najmenej kontaktov medzi ľuďmi. Zatiaľ posledným prípadom je Bulharsko, ktoré nie je v Schengene, ktoré však včera prijalo viaceré opatrenia. Vláda zakázala vstup do krajiny všetkým občanom štátov mimo únie. Okrem toho sa obmedzenia vzťahujú aj na niektoré krajiny, ktoré sú v EÚ, respektíve v Schengene, ako sú Taliansko, Španielsko, Francúzsko, Nemecko, Holandsko a Švajčiarsko.
Slovensko momentálne uplatňuje tieto obmedzenia pre voľný pohyb osôb na hraniciach. Od 13. februára policajti s podporou vojakov kontrolujú vstup do krajiny cez hraničné priechody s Českom, Rakúskom, Maďarskom a od 17. februára aj s Poľskom. Na Slovensko sa dostanú iba jeho občania alebo cudzinci s prechodným alebo trvalým pobytom, ak samostatná dohoda neurčuje inak. Medzinárodné letiská v krajine sú uzavreté pre osobnú dopravu, pozastavená je medzinárodná osobná železničná a autobusová doprava.
Podľa odborníkov je izolácia ľudí hlavným prostriedkom, ktorý máme momentálne k dispozícii v boji s pandémiou koronavírusu. „Keď sa pozrieme na Čínu, Južnú Kóreu, Singapur, Hongkong či Taiwan, tak podľa nich modelujeme naše stratégie. Peking zaviedol naozaj drakonické opatrenia. Testovanie ľudí, rýchla diagnostika a izolovanie všetkých nakazených je naša prvá línia obrany. To sme zistili na prípadoch Singapuru, Hongkongu a Taiwanu. Lekcia z Číny a Južnej Kórey znie, že ľudia sa nesmú stýkať. S tým spojené stratégie však budú mať obrovský vplyv na ekonomiku a každodenný život,“ reagovalpre Pravdu George Rutheford, profesor epidemiológie a bioštatistiky z Kalifornskej univerzity v San Franciscu.
Napriek opatreniam však Európska komisia (EK) zdôrazňuje potrebu zachovania fungujúceho jednotného trhu. Malo by to obmedziť najhoršie ekonomické dosahy. „Lídri EÚ už 17. marca vyjadrili podporu opatreniam zameraným na ochranu správneho fungovania jednotného trhu. Uľahčí to opatrenia zabezpečujúce pokračovanie pohybu tovaru v EÚ,“ uviedla eurokomisia.
EK tiež pripravila usmernenia, ktoré majú zabezpečiť jednotné uplatňovanie práv cestujúcich v celej EÚ „Národné vlády zaviedli rôzne opatrenia vrátane cestovných obmedzení a hraničných kontrol. Účelom týchto usmernení je uistiť cestujúcich, že ich práva sú chránené. Usmernenia poskytnú právnu istotu o tom, ako uplatňovať práva cestujúcich EÚ koordinovaným spôsobom v celej EÚ. Komisia pokračuje v monitorovaní rýchlo sa vyvíjajúcej situácie a v prípade potreby podnikne ďalšie kroky.“
Nepredstaviteľný scenár
Podľa bezpečnostného experta Christiana Kaunerta z Juhowaleskej univerzity sme pre koronavírus na vonkajších a vnútorných hraniciach únie svedkami opatrení, ktoré boli pred niekoľkými týždňami ešte nepredstaviteľné.
„Samozrejme, zdravie občanov je mimoriadne dôležité. Princípy fungovania schengenského priestoru priamo rátajú s obmedzeniami v situácii, v ktorej sa teraz nachádzame. Predpokladám, že vlády zavedú ďalšie reštrikcie a že táto kríza bude pomerne dlhá. Možno potrvá aj rok až dva. Takže niektoré opatrenia na hraniciach tu asi budeme mať aj v strednodobom horizonte,“ povedal Kaunert pre Pravdu.
Riaditeľ Centra pre migračnú politiku na Európskom univerzitnom inštitúte vo Florencii Andrew Geddes pripomína, že pandémia nie je jediným dôvodom reštrikcií na hraniciach. „Pozrime sa na to, čo sa dialo predtým. Postupne sa zavádzali opatrenia na vnútorných hraniciach Schengenu. Súviselo to najmä s migračnou krízou z roku 2015. Takže tento trend sme tu už mali ešte pred šírením koronavírusu,“ povedal pre Pravdu Geddes. „Uzavretie hraníc nepotrvá večne. Ale neviem, kedy sa súčasný krízový stav skončí. Keďže už pred ním sme boli svedkami reštrikcií, je pravdepodobné, že aj keď zdravotný problém pominie, Schengen to zmení a budeme svedkami viacerých bezpečnostných opatrení,“ myslí si Geddes.
Kaunert je trochu optimistickejší, čo sa týka budúcnosti schengenského priestoru. „Kríza bude mať dlhodobejší vplyv na Európu. Bude mať značné dosahy. EÚ bude musieť urobiť mnohé veci, ako výrazne finančne podporiť ekonomiky členských krajín. Reštrikcie Schengenu nie sú v tejto perspektíve až také dôležité. Okrem toho si myslím, že po kríze sa voľný pohyb rýchlo rozbehne. Kladenie dôrazu na ekonomické riešenia spôsobí, že členské štáty sa nebudú len môcť uzavrieť do seba. Ale pravdou je, že súčasná kríza môže vážne poškodiť EÚ, a to ešte ani poriadne nechápeme, aký môže mať rozsah,“ povedal Kaunert.