Nákaza koronavírusom sa v 1,8-miliónovom Kosove do štvrtka potvrdila u 71 ľudí, jedna osoba chorobe podľahla. Hoci ide o vážnu zdravotnú krízu, koronavírus zjavne poslúžil len ako zámienka pre rozuzlenie nahromadených napätí na kosovskej politickej scéne. Tie súvisia nielen s ambíciami prezidenta Hashima Thaçiho hrať opäť prvé husle, o ktoré prišiel vlani na jeseň, keď jeho demokratická strana zaťažená sériou korupčných škandálov a obvinení zo zneužívania moci pohorela v parlamentných voľbách. Konflikt súvisí aj s rozohratými partiami mocností okolo nevyriešených vzťahov medzi Prištinou a Belehradom.
Európska únia a Spojené štáty majú odlišné predstavy o tom, ako by sa vzťahy Srbska s jeho odštiepenou provinciou mali urovnať, i o tom, s kým by chceli konečnú dohodu dosiahnuť. Kým Brusel si za svojho partnera vybral Kurtiho, Washington favorizuje Thaçiho. Obe strany svoje karty naplno odkryli v utorok večer, keď americký veľvyslanec v Prištine privítal nadchádzajúce odvolávanie vlády, kým jeho kolegovia z Nemecka a Francúzska to označili za nezodpovedný krok v čase, keď by sa Kosovo malo plne sústrediť na boj s koronavírusom.
Thaçi, niekdajší veliteľ Kosovskej oslobodzovacej armády, dlhoročný premiér a súčasný prezident, sa od vypuknutia koronavírusovej krízy dožadoval vyhlásenie núdzového stavu. V tom prípade by totiž výkonné právomoci v krajine prevzala Národná bezpečnostná rada, na čele ktorej stojí on. Premiér Kurti sa takému vývoju bránil. V stredu v parlamente aj vysvetlil prečo. Podľa neho išlo o pokus o puč. „Chceli vyvolať incidenty a krviprelievanie, aby sa uskutočnilo rozdelenie Kosova," citoval ho portál Kossev.info.
Obavami z toho, že by Thaçi mohol pod zámienkou boja s epidémiou vyslať ozbrojené zložky na sever Kosova, sa netajili ani tamojší Srbi. Napriek tomu srbskí poslanci kosovského parlamentu napokon hlasovali za vyslovenie nedôvery vláde.
Procedúru vyslovenia nedôvery Kurtiho kabinetu iniciovala koaličná demokratická liga, ktorá premiérovi vyčíta, že z postu ministra vnútra odvolal jej podpredsedu. Odvolaný minister musel odísť za to, že verejne podporil Thaçiho návrh na vyhlásenie núdzového stavu.
Ľavicový nacionalista Kurti, ktorý hlásaním nekompromisného boja s rozbujnelou korupciou vyrástol z lídra protestného hnutia na najpopulárnejšieho politika Kosova, sa po príchode k moci mal stať novým šéfom rokovacieho tímu Prištiny s Belehradom. Dialóg pod patronátom EÚ je prerušený od jesene 2018, keď predchádzajúca kosovská vláda uvalila stopercentné clo na tovar zo Srbska. Belehrad obnovenie rozhovorov podmienil odstránením tejto diskriminačnej prekážky.
Washington i Brusel na Prištinu vyvíjali silný tlak, ktorému sa Kurti v minulých dňoch podvolil, keď zrušil colnú prirážku na suroviny a sľúbil, že ju po recipročných krokoch Belehradu od začiatku aríla odstráni aj na zvyšný tovar. Kým Spojené štáty trvali na podmienke „hneď a všetko“, nemecká kancelárka Angela Merkelová v pondelňajšom telefonickom rozhovore s Kurtim proti jeho postupnému scenáru nenamietala.
Ako pád Kurtiho vlády ovplyvní rokovania Belehradu s Prištinou je otázne. Očakáva sa, že Brusel už v najbližších dňoch vymenuje za svojho splnomocnenca pre srbsko-kosovské rokovania bývalého šéfa slovenskej diplomacie Miroslava Lajčáka. Proti Lajčákovi ako garantovi dialógu kosovský prezident viackrát ostro namietal. Thaçi opakovane spochybnil aj zmysluplnosť sprostredkovateľskej misie EÚ, ktorú by podľa neho mali nahradiť USA. Kým Spojené štáty presadzujú ako súčasť srbsko-kosovského urovnania výmenu území, Európska únia sa k takému pre celý západobalkánsky región nebezpečnému precedensu stavia skepticky.
Zasadnutie parlamentu nebolo pre obavy z nového koronavírusu prístupné verejnosti a médiám, vysielala ho však naživo televízia. Poslancov od seba oddeľovalo kreslo, mali na sebe masky a rukavice a samotnú sálu počas rokovania prinajmenšom dvakrát dezinfikovali.
Premiér Albin Kurti z ľavicového hnutia Sebaurčenie sa teraz môže počas dvoch týždňov pokúsiť zostaviť novú vládu alebo vyhlásiť predčasné parlamentné voľby.