Novú právnu normu, dovoľujúcu Putinovi nechať sa po vypršaní terajšieho mandátu v roku 2024 zvoliť prezidentom na ešte dve šesťročné obdobie, schvaľuje 48 percent opýtaných, neschvaľuje 47 percent.
Vidieť Putina na čele štátu i po roku 2024 si podľa prieskumu želá 46 percent Rusov, nepraje si to 40 percent.
Prijatie návrhu v parlamente ponechalo skoro štvrtinu opýtaných inertnými, pätina cítila pobúrenie a pätina nádej. Pozitívne emócie v tejto súvislosti vyjadrilo 31 percent opýtaných, negatívne 36 percent.
Dve ďalšie hlavné sociologické spoločnosti v Rusku, štátne agentúry VCIOM a FOM, doteraz prieskumy na túto tému nezverejnili. VCIOM sa len pýtal, či Rusi pokladajú túto zmenu za dôležitú – a tri pätiny opýtaných tomu prisvedčili.
Proti ďalšiemu zotrvanie Putina pri kormidle moci sa stavajú najmä mladí a vzdelaní ľudia a obyvatelia hlavného mesta. Naopak chudobnejšie regióny z „periférie“ sú pre Putina, uviedol riaditeľ Levadu Lev Gudkov.
Sociológ upozornil, že situácia sa prudko mení, pokles ruskej meny a epidémia koronavírusu postihnú podnikanie a ekonomiku, čo môže otriasť dôverou ľudí v režim. Nestabilná je podľa neho aj väčšina, ktorá je teraz ochotná schváliť zmeny v ústave. Ale informovanejšie a vzdelanejší časť populácie, ktorá sa stavia proti Putinovi, zatiaľ nie je ochotná ísť hlasovať v referende.