"Sme vojaci najväčšej armády na svete,“ povedal pre Times of Israel Carmi Sheffer, izraelský lekár, ktorý pracuje v talianskej Univerzitnej nemocnici v Padove. Rýchle šírenie koronavírusu a nedostatok vybavenia vrátane ventilátorov núti podľa neho aj lekárov k tvorivosti.
V Parme napríklad pre chýbajúce ventilátory nasadili pacientom potápačskú výstroj, ktorý pripojili na prístroj vytlačený na 3D tlačiarni. Ďalší tím talianskych lekárov zas našiel spôsob ako cez jeden ventilátor dodať kyslík dvom ľuďom.
Improvizácia ale nestačí. K najžiadanejším tovarom vo svete teraz patria pľúcne ventilátory. Mechanický ventilátor, zjednodušene povedané, dýcha za pacienta, keď mu pre COVID-19 zlyhávajú pľúca a dáva mu tak šancu poraziť vírus a zotaviť sa.
Podľa štatistík Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) približne 80 percent ľudí, ktorí sa nakazia koronavírusom ho dokáže zvládnuť. U jedného zo šiestich nakazených však spôsobuje vážne problémy, ktoré sa môžu viesť k zlyhávaniu dýchania a ďalších orgánov. Práve pre nich potrebujú lekári dostatok ventilátorov a k nim aj vyškolený personál.
Na plné obrátky
Väčšina krajín na to nie je pripravená. Británia, kde teraz registrujú približne 20-tisíc nakazených, môže pri vrchole pandémie potrebovať možno až 30-tisíc takých prístrojov. Má ich vyše osemtisíc.
V EÚ podľa podpredsedu Európskej komisie Maroša Šefčoviča bude treba 15-tisíc kusov ventilátorov na tri mesiace. „V Európe ich zatiaľ máme len polovicu,“ povedal Šefčovič pre TASR s odvolaním sa na spracovanú analýzu. Minulý týždeň sa začali rokovania Európskej komisie s dodávateľmi pľúcnych ventilátorov, čo je podľa eurokomisára príležitosť aj pre slovenskú firmu Chirana v Starej Turej. Podľa Šefčoviča v priebehu troch – štyroch mesiacov by európske fabriky mali byť schopné vyprodukovať všetok zdravotnícky materiál, ktorý je potrebný v Európe.
Výrobcovia ventilátorov, nielen v EÚ, tak pracujú na plné obrátky. Situáciu ale komplikuje to, že pandémia narušila dopravu a dodávky kľúčových komponentov do týchto prístrojov ako sú ventily, kompresory, či elektronika. Do výroby firmy presúvajú aj zamestnancov, ktorí pracovali na iných pozíciách, v Taliansku zas v snahe zvýšiť produkciu ventilátorov nasadili aj armádnych technikov.
Namiesto ventilátorov
Hľadajú sa však aj ďalšie možnosti a vylepšenia. Firmy v spolupráci s vedcami vyvíjajú nové prostriedky ako bojovať s koronavírusom. Prototyp pľúcneho ventilátora začala vyvíjať aj Slovenská technická univerzita spolu s Matador Group. Vychádzajú z vedeckej štúdie z roku 2010 a prototypu, ktorí vymysleli v USA a chcú ho vylepšiť. Podobné iniciatívy sa rozbehli aj v ďalších krajinách.
V Británii sa vedci z Univerzity College London v spolupráci s lekármi a firmou Mercedes Formula 1 zamerali na vylepšenie prístroja, ktorý pacientovi dodáva kyslík bez použitia ventilátora. Niekoľko desiatok kusov používajú v štyroch londýnskych nemocniciach. Ak testovanie pôjde dobre, firma by sa pustila do výroby tisícky kusov denne.
Vývoj zdravotníckeho prístroja podľa profesorky Rebbecy Shipleyovej zvyčajne trvá roky, ale tentoraz sa doba vývoja skrátila tým, že vylepšili nepatentovaný prístroj, ktorý už existoval. „Tieto prístroje sú ako dom na polceste medzi kyslíkovou maskou a mechanickým ventilátorom, pri ktorom musí byť pacient uspaný. Pomôžu zachrániť životy tým, že obmedzený počet ventilátorov sa bude využívať len pre tých, ktorí sú v najťažšom stave,“ vysvetlil pre BBC profesor Mervyn Singer.
Na rozdiel od jednoduchej kyslíkovej masky, tento prístroj dodáva vzduch pacientovi pod tlakom. Zároveň nie je pre pacienta taký náročný ako ventilátor. Pri použití mechanického ventilátoru, či umelých pľúc, musí byť pacient uspaný a vzduch do jeho pľúc prúdi cez hadicu v krku. Zabezpečuje aj zvlhčovanie vzduchu tak, aby bol prispôsobený teplote pacienta. Jeho prevádzka však musí byť pod dohľadom vyškoleného personálu, čo môže byť tiež ďalší problém, v prípade, že krajine chýbajú.
Nový prístroj, na ktorý sa sústredili v Británii, má však tiež svoje riziká. Ako upozornil profesor intenzívnej medicíny na Oxfordskej univerzite Duncan Young pri týchto prístrojoch akékoľvek malé netesnosti okolo masky na tvári môžu uvoľňovať malé kvapôčky, ktoré sú zas rizikom pre zdravotnícky personál. Podľa profesora Singera sa riziko dá minimalizovať utesnením masky a patričným ochranným vybavením zdravotníckeho personálu.