Prezident Guiney má sovietske čísla. Skúša to ako Putin

, 01.04.2020 17:36
Russia Africa
Šéf Kremľa Vladimir Putin a guinejský prezident Alpha Condé. Autor: ,

Bude vládnuť doživotne? Otázka, ktorá sa vynorila s plánovanými zmenami ruskej ústavy, ktoré by umožnili súčasnému šéfovi Kremľa Vladimirovi Putinovi zostať v úrade až do roku 2036. Referendum o tomto návrhu sa malo v krajine konať 22. apríla. Ruské úrady ho však odložili pre pandémiu koronavírusu. Ani globálne nebezpečenstvo šírenia choroby COVID–19 však nezastavilo podobné všeľudové hlasovanie v západoafrickej krajine Guinea.

Referendum sa konalo 22. marca. Voliči rozhodovali o tom, či sa súčasný prezidentský mandát zvýši z piatich na šesť rokov. Zároveň by to znamenalo, že by momentálna hlava štátu Alpha Condé mohla kandidovať znovu, hoci sa jej už končí druhé päťročné obdobie. Bez zmeny ústavy by sa súčasný prezident nemohol opäť uchádzať o najvyšší úrad.

Štatistika z inej doby

Opozícia hlasovanie bojkotovala. Obvinila prezidenta, že hoci má už 82 rokov, za každú cenu sa chce udržať pri moci. Podľa agentúry AFP pri demonštráciách proti referendu zahynulo minimálne 32 ľudí.

Volebná komisia v Guinei oznámila, že za zmeny bolo takmer 91,9 percenta hlasujúcich pri účasti okolo 61 percent. Kritici Condého však tieto čísla spochybňujú a tvrdia, že nič neznamenajú.

„Neriešme sovietske štatistiky z inej doby,“ reagoval na sociálnej sieti Twitter bývalý guinejský premiér Sidya Touré.

Hlava štátu Condé sa jasne nevyjadrila, či chce naozaj zase kandidovať. Okrem prezidentských zmien referendum riešilo aj sociálne otázky, najmä postavenie žien. Voliči mohli rozhodnúť o zákaze ženskej obriezky a nútených sobášov či o tom, že Guinejčanky by mali v prípade rozvodu rovnaké práva ako muži.

Tieto progresívne kroky však zatienila Condého politika. Prezident pritom ako opozičný líder v minulosti strávil čas života vo väzení a v roku 2010 nastúpil na čelo krajiny ako prvá slobodne zvolená hlava štátu.

„Myslím, že väčšina Guinejčanov to vníma tak, že prezident chce zostať pri moci. No hľadá spôsob, ako to urobiť takpovediac technicky legálne, preto sa konalo referendum. Spojenie všeľudového hlasovanie s parlamentnými voľbami a s návrhmi, ktoré mnoho obyvateľov krajiny aj medzinárodných pozorovateľov podporuje, malo dodať referendu nádych legitimity,“ reagoval pre Pravdu Mike McGovern, profesor antropológie a expert na západnú Afriku z Michiganskej univerzity.

Odborník pripomína, že v podobnej situácii ako Guinea bolo nedávno Pobrežie Slonoviny. V tejto krajine tiež zmenili ústavu. Preto sa súčasný prezident Pobrežia Slonoviny Alassane Ouattara mohol po tretí raz uchádzať o najvyšší úrad. Hlava štátu však oznámila, že to neurobí. „Ouattara ukázal, že je možné ukončiť všetky špekulácie. Uviedol, že v októbrových voľbách už nebude kandidovať. Keby Condé urobil to isté, tak ľudia mohli podľa svojho vedomia a svedomia rozhodovať o ústavných zmenách. Namiesto toho hlasovanie väčšina Guinejčanov vnímala ako referendum o tom, či prezident zostane v úrade ďalších 12 rokov,“ povedal McGovern.

Nájde sa riešenie?

Generálny tajomník OSN António Guterres vyzval na zastavenie násilia v krajine a požaduje dialóg medzi jednotlivými stranami. Expert na Afriku z organizácie Chatham House Alex Vines si však nie je istý, či sa podarí situáciu v Guinei vyriešiť pokojným spôsobom. „Zdá sa, že Condého láka pokračovanie v úrade. Neodpovedá na výzvy krajín z regiónu, ktoré sa obávajú, že poruší normy Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov (ECOWAS). Existujú jasné dôkazy, že Condého v tom podporujú osoby s kontaktmi na Rusko, ktoré stoja za strategickými ťažobnými záujmami Moskvy v krajine. Zmena ústavy v Rusku tiež prezidentovi nahráva,“ uviedol pre Pravdu Vines.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Vladimir Putin #ruská politika #Guinea #Alpha Condé
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku