Štáty únie prosili eurokomisiu, aby ich v koronakríze zorganizovala

, 08.04.2020 16:04
TATRA SUMMIT 2015: Prvý deò konferencie
Katarína Mathernová, zástupkyňa generálneho riaditeľa pre susedské vzťahy a rozširovanie Európskej komisie. Autor: ,

Najprv sa pri pandémii koronavírusu do istej miery ukázalo sebectvo jednotlivých krajín. "Dúfam však, že tak ako všetky predchádzajúce krízy, aj táto Európu posilní,“ povedala pre Pravdu Katarína Mathernová, zástupkyňa generálneho riaditeľa pre susedské vzťahy a rozširovanie Európskej komisie (EK).

Nakoľko Európska únia a jej inštitúcie dokázali reagovať na krízu v súvislosti s koronavírusom? Ako to zvládajú jej lídri?

Je to určite legitímna otázka. Na začiatku chcem povedať, že my všetci sme EÚ. Občania aj lídri. Rozdelila by som otázku na to, čo robili inštitúcie a čo robili členské krajiny. Chcem pripomenúť, že už v januári apelovala EK na štáty, že je potrebné sa pripraviť na možnosť, že koronavírus príde do Európy a že by sa tým mali vážne zaoberať. Väčšina krajín si však tieto varovania vôbec nevšímala. Vyzeralo to tak, že je to všetko veľmi ďaleko, že sa ich to netýka. Áno, koronakríza zasiahla Európu pomerne nepripravenú. Krajiny ju začali riešiť rôznym spôsobom. Chcem tiež povedať, že otázka zdravotníctva je výlučne v kompetencii členských štátov. Preto EÚ v tejto oblasti nemá ani personálne, ani inštitucionálne vybavenie na to, aby reagovala namiesto jednotlivých krajín. Chvíľu trvalo, kým sme vôbec vybudovali potrebné mechanizmy. Nehovorím to ako alibizmus. Jednoducho je to fakt.

V čom sa teda EÚ už pohla?

Až ma prekvapilo, ako rázne eurokomisia prijala opatrenia, ktoré umožnia členským štátom využitie finančných prostriedkov bez ohľadu na deficit. Uvoľnila pravidlá Paktu stability a rastu. Minulý týždeň EK navrhla vytvorenie fondu vo výške 100 miliárd na zábezpeku financovania národných schém práce na skrátený pracovný čas alebo kurzarbeitu. V Nemecku po kríze v roku 2008 tento koncept veľmi dobre fungoval. Mimoriadne sa tiež uvoľnili pravidlá na využitie eurofondov a ich presun z jednotlivých balíkov. V týchto oblastiach EK reagovala rýchlo a inovatívne. Povedalo sa, že nič nie je tabu. Samozrejme, čas ukáže, či bude treba v tomto pokračovať. Chcem však pripomenúť, že únia hospodári približne s jedným percentom hrubého národného dôchodku členských krajín. Finančné nástroje EÚ sú trpasličie v porovnaní s tými, o ktorých rozhodujú členské štáty vrátane Slovenska samy. Zdôrazňujem to preto, že u nás sa pozeráme na úniu a pýtame sa, prečo nerobí to či ono. Ale EÚ nemá všemocné právomoci. Ani finančné.

Ako reagovali lídri, keď sa vrátim k rozdeleniu prvej otázky?

Je potrebné sa pozrieť, ako sa krajinám darí zvládať koronakrízu. Jedna vec sú čísla, druhá pripravenosť lekárskych kapacít. Štáty tiež musia riešiť krízový manažment a podobne. Nenáleží mi hodnotiť, ako jednotliví lídri reagovali. Vidíme však aj z médií, ako to kde vyzerá. Osobne si myslím, že Slovensko reagovalo dosť pružne a rýchlo. Opatrenia majú aj výsledky. Napríklad, keď idem v Bruseli von, patrím k tým nemnohým ľuďom, ktorí nosia rúško. Myslím, že keď na Slovensku má rúško prezidentka aj lídri strán, má to veľký význam. Je to jasný signál ľuďom, že pravidlá je potrebné dodržiavať.

Taliansky veľvyslanec pri EÚ Maurizio Massari už 10. marca napísal, že jeho krajina požiadala o pomoc prostredníctvom mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany. Na túto výzvu však mali odpovedať jednotlivé štáty, nie eurokomisia. Dá sa povedať, že na začiatku krízy zlyhala solidarita medzi krajinami únie, ale teraz sa to už zlepšilo?

Do istej miery sa ukázalo sebectvo jednotlivých krajín. Mechanizmus v oblasti civilnej ochrany je apel na členské krajiny. Každý sa na začiatku krízy pozeral na vlastné záujmy. Teraz už členské štáty povedali EK: Prosím, zorganizujte nás. Eurokomisia tak rieši veci, ktoré doteraz nikdy nerobila. Našla sa dohoda že budeme spoločne obstarávať zdravotnícke pomôcky. Do tohto mechanizmu budú patriť dokonca aj krajiny západného Balkánu. Bývalý šéf podpornej skupiny pre Ukrajinu v rámci EK prešiel na pozíciu, v ktorej bude tieto veci koordinovať. Aby to, čo je potrebné, nešlo len k tým, čo majú širšie lakte. Vytvárame tieto mechanizmy práve preto, že sa ukázalo, že otázka solidarity nezarezonovalo tak, ako by asi mala.

Ako sa tieto veci riešia v čase, keď všetci sedia doma?

Fungujeme na telefóne a počítači. Všetko ide nonstop. Odchod do práce spočíva v prechode z jednej izby do druhej. Pracovný čas sa až neúmerne naťahuje. Mám na starosti koordináciu reakcií na COVID-19 pre všetky krajiny západného Balkánu, Východného partnerstva a regiónu Blízkeho východu a severnej Afriky. Vediem takú malú pracovnú skupinu. Včera sme zverejnili, ako EÚ reaguje na potreby týchto krajín. Je potrebné si uvedomiť, že štáty mimo únie budú na tom v istom momente horšie ako my. Už len z toho dôvodu, že sila ich zdravotníckych systémov a inštitúcií je podstatne nižšia v porovnaní s krajinami EÚ. Keďže nemáme nové zdroje, meníme existujúce programy zahraničnej pomoci tak, aby tretie štáty dokázali lepšie bojovať s ochorením COVID-19. Na celosvetovej báze zmobilizujeme okolo 15 miliárd eur. Pre krajiny, ktoré mám na starosti, vediem rokovania s medzinárodnými finančnými inštitúciami, aby sme dokázali pružne naliať hotovosť do ich ekonomík na financovanie pracovného kapitálu, úverových liniek a podobne. K mojej práci mi pribudlo, že som poverená vedením podpornej skupiny pre Ukrajinu. Ako som spomenula, kolegu, ktorý to mal na starosti, presunuli na iné miesto.

Zmení COVID-19 svet geopoliticky?

Je to vo vývoji. Verím, že v Európe sa vytvorí silnejší pocit, že sme od seba závislí. Že viac potrebujem spolupracovať a že vytvoríme mechanizmy, ktoré to umožnia. Dúfam, že tak ako všetky predchádzajúce krízy, aj táto Európu posilní. Veľmi intenzívne však vidíme, ako Čína i Rusko využívajú súčasné problémy. Aj šírením neuveriteľného množstva dezinformácií. Ich nárast je rovnako exponenciálny, ako sa šíri vírus. Peking a Moskva ani minútu nezaváhali. Nechcem tým povedať, že pomoc, ktorú poskytuje Čína, nie je myslená aj dobre. Ale Peking veľmi cieli na krajiny, v ktorých už mal geopolitické ambície. A jedna z vecí, ktorá je veľmi smutná pre ľudí podporujúcich transatlantické vzťahy, je momentálne nevýrazné líderstvo USA. Američania teraz šéfujú G7 a je ich málo vidieť. Laxnosť a nevýkonnosť globálnych inštitúcií je pre mňa veľmi zlým znakom tejto krízy.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#koronavírus #koronakríza #Covid-19
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku