„Musíme spoločne zabrániť tomu, aby sa zo súčasnej zdravotnej krízy stala bezpečnostná kríza. V tejto súvislosti je potrebné spoločne dokázať, že NATO aj Európska únia sú univerzálne organizácie, ktoré sú schopné čeliť akejkoľvek výzve,“ uviedol štátny tajomník ministerstva obrany Marian Majer, ktorý Slovensko na stredajšom videostretnutí zastupoval.
Vojenská pomoc
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg pripomenul, že organizácia koordinuje vojenskú pomoc medzi jednotlivými štátmi. "Ozbrojené sily z aliančných krajín odlietali viac ako 100 misií a prepravili zdravotnícky personál, zásoby a liečebné prístroje. Podieľali sa na zostavení 25 poľných nemocníc, pripravili viac ako 25-tisíc lôžok pre pacientov. Na pomoc civilnému úsiliu nasadili štyritisíc vojenských zdravotníkov,“ uviedol Stoltenberg.
COVID-19 zasiahol všetky krajiny aliancie, ale nie každú rovnako a v tom istom čase. Preto NATO tvrdí, že ešte zintenzívni úsilie, aby lepšie koordinovalo spoluprácu medzi jednotlivými štátmi.
Slovensko už využilo strategické prepravné kapacity na dopravu zdravotníckeho materiálu. Tento program, do ktorého je zapojených deväť krajín, manažuje NATO. Viaceré aliančné štáty pomohli s dodávkami pomoci aj finančne Severnému Macedónsku. To sa len koncom marca stalo 30. členom NATO.
Aliancia pomohla prepraviť pľúcne ventilátory z Dánska do Talianska a z Nemecka do Španielska. Pri dodávkach zdravotníckeho materiálu pre viacerých spojencov asistovalo Turecko. Ako počas videokonferencie ministrov obrany pripomenul Majer, slovenská vláda schválila poskytnutie humanitárnej pomoci Taliansku.
NATO však už pocítilo silu protivníka, ktorým je COVID-19. USA v marci zastavili veľké vojenské cvičenie Europe Defender. Chorobou sa nakazil napríklad poľský veliteľ pozemných síl Jaroslaw Mika.
„Vždy sa z krízy, ako je tá v súvislosti s koronavírusom, poučíme. Posledné týždne však ukázali, že NATO bolo schopné zaviesť do praxe preventívne opatrenia, aby sme minimalizovali šírenie vírusu a riziká pre vojakov,“ reagoval počas on-line tlačovej konferencie Stoltenberg na otázku Pravdy, ako pandémia ovplyvní armády aliancie. „Na druhej strane sme zaistili, že ozbrojené sily sú pripravené a dokážeme ich nasadiť, keby to bolo potrebné. Udržali sme naše misie a operácie vrátane bojových práporov na východnom krídle aliancie, ochrany vzdušného priestoru, námorných operácií a misií v Afganistane a Kosove,“ uviedol Stoltenberg.
Existujúce hrozby
No generálny tajomník tiež zdôraznil, že koronavírus nevymazal iné bezpečnostné hrozby. „Teroristické organizácie tu stále sú. Kybernetické hrozby sú reálne. A sme svedkami toho, ako asertívne Rusko pokračuje v podpore separatistov na východnej Ukrajine,“ povedal Stoltenberg. Aliancia uvažuje nad tým, ako do budúcnosti znížiť závislosť od dodávok zdravotníckeho materiálu z tretích krajín, čo sa týka najmä Číny. V súvislosti s ekonomickou krízou spôsobenou koronavírusom sa však tiež dá očakávať, že výdavky na armádu budú v krajinách NATO klesať.
„Obranné rozpočty to určite pocítia. NATO by malo začať identifikovať, ktoré vojenské spôsobilosti je nevyhnutné zachovať, a presviedčať krajiny, aby na ne nesiahli,“ reagoval pre Pravdu bezpečnostný expert Stephen Saideman z Carletonskej univerzity v Ottawe.