„Dátum 9. mája je pre nás posvätný, ale cena života každého človeka je nevyčísliteľná,“ citovala šéfa Kremľa agentúra TASS. „Riziká spojené s epidémiou koronavírusu, ktorej vrchol ešte nenastal, sú mimoriadne vysoké. To mi nedáva právo začať teraz s prípravou prehliadky a ďalších hromadných podujatí,“ konštatoval Putin v deň, keď ochoreniu COVID-19 v Rusku podľahlo ďalších 41 ľudí, čím bilancia obetí vzrástla na 273 a počet potvrdených prípadov nákazy stúpol o vyše 4000 na 32-tisíc.
Putin ubezpečil, že oslavy 75. výročia víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne sa tento rok určite uskutočnia, a to v čase, keď „nebudú ohrozením, ale skutočným víťazstvom mieru a bezpečnosti pre všetkých jej účastníkov“. Kedy konkrétne by to mohlo byť však nenaznačil.
Predbežne sa uvažuje o troch možných náhradných termínoch. Mali by byť spojené s výročiami – buď prvej moskovskej prehliadky na oslavu víťazstva nad nacistickým Nemeckom, alebo konca druhej svetovej vojny, či historickej prehliadky z roku 1941, keď vojaci priamo z Červeného námestia odchádzali na neďaleký front brániť Moskvu.
Prvý a tretí variant sú menej pravdepodobné, zhodujú sa ruské médiá. Dvadsiaty štvrtý jún je príliš blízky na to, aby dovtedy epidémia ustúpila a príliš vzdialený, aby dovtedy pätnásťtisíc vojakov mohlo bezpečne zotrvať v podmoskovskom Alabine, kde už od marca nacvičujú prehliadku. Siedmy november je zase politicky citlivý. Práve na tento deň, ktorý je výročím nielen historického pochodu obrancov Moskvy, ale aj boľševickej revolúcie, totiž komunisti presunuli oslavy 150. výročia narodenia jej vodcu Lenina, odložené pre koronavírusovú krízu z 22. apríla.
Ako najreálnejšia alternatíva tak prichádza do úvahy výročie konca druhej svetovej vojny. A tu sa skrýva háčik, o ktorý sa v uplynulý utorok postarala Štátna duma. Poslanci totiž rozhodli, že pamätný deň kapitulácie Japonska, ktorý si celý svet pripomína 2. septembra, bude Rusko oslavovať o deň neskôr.
Argument s časovými pásmami, pre ktorý Rusko oslavuje víťazstvo nad nacistickým Nemeckom nie 8. mája, ako ostatné krajiny protihitlerovskej koalície, ale deviateho, v tomto prípade neobstojí. Kým vo chvíli berlínskeho podpisu kapitulácie sa už v Moskve začínal nový deň, v čase položenia poslednej bodky za vojnou v Tichomorí, druhého septembra 1945, bol rovnaký dátum v Tokijskom zálive i sovietskej metropole.
Zdôvodnenie branného výboru Štátnej dumy, že posunutie osláv konca druhej svetovej vojny o deň je „symbolickým vyjadrením prechodu od stavu vojny k mieru“, kritikov neuspokojilo. Podľa nich nevedno, či zámerom tohto nepochopiteľného rozhodnutia, ktoré potvrdzuje povesť Ruska, ako krajiny s nepredvídateľnou minulosťou, je prekryť pamätný deň výročia masakry v beslanskej škole, kde v roku 2004 pri nezvládnutej oslobodzovacej operácii zahynulo 333 rukojemníkov, prevažne detí, alebo pripomenúť, že práve 3. septembra 1945 sovietsky diktátor Stalin verejne ohlásil koniec vojny, či sa len jednoducho znova dištancovať od niekdajších západných spojencov.